Výstava Kresby… a obsahy nadväzuje na výstavy z predchádzajúcich rokov ako aj rovnomennú knihu kresieb jubilujúcej autorky, ktorá vyšla v roku 2014. Je aj nie je to menšia retrospektíva… V práci Márie Čorejovej sú už niekoľko rokov hlavnou oblasti výtvarnej a tvorivej výpovede čiernobiele kresby. No dnes nadobúdajú nové dimenzie – kresba sa posúva za hranice papiera, vstupuje do priestoru softvéru a stáva sa fluidným vizuálnym kódom, ktorý by však bez ruky umelkyne nebol ničím. Tuš a digitál sú dva svety, ktoré sa v jej práci stretávajú a redefinujú kresbu. Klasický ťah perom sa vo vrstvení a dekonštrukcii digitálneho spracovania premieňa na nový vizuálny jazyk. Kresba sa tu fragmentuje, transformuje.
Výstava Kresby... a obsahy zahŕňa niekoľko posledných sérií, v ktorých Mária Čorejová skúma vzťahy medzi kresbou, priestorom a interpretáciou: Kolabujúce piesne (Collapsing Songs) – tuš na papieri, séria, v ktorej sa vrstvením motívov narúša stabilita výpovede. Zvolanie prírody (Speaking Nature) – digitálna séria, v ktorej nápodoba prírody interaguje s algoritmami a technológiami. Piesne piesní (Church Songs) – reflexia sakrálnych motívov a ich reinterpretácia. Kresby kresieb (Drawing Drawings) – dekonštrukcia a defragmentácia kresby, ktorá sa sama stáva objektom analýzy. Za priepasťou (Over the Edge) – digitálne experimenty s rozpadom a rekonštrukciou foriem. Podľa... (After…) – úplne nová séria transformácie známych sôch, kde sa kresba stáva nástrojom ich dekonštrukcie a redefinície. Čo sa stane, keď sa kresba stane softvérom? Keď sa tradičný ťah ruky stratí v digitálnej matérii a zároveň v nej pretrvá? Kresba tu nie je len obrazom, ale procesom – posúva sa medzi analógovým a digitálnym svetom a osciluje medzi interpretáciou a dezinterpretáciou.
Vizuálny “kontent”, tak kruciálny vo svete sociálnych sietí, neilustruje známe či nové produkty, tu si nie sme celkom istí, na čo presne sa dívame a čo daný motív zastupuje. Významy kombinácií realistických tvarov v nereálnych situáciách iba odhadujeme, alebo podľa kultúrnych konvencií automaticky prijímame. Interpretácie významov kresieb Čorejovej sa otvárajú v rôznych smeroch, rozvíjajú sa cez vrstvenie symbolov a posun v detailoch, ktorý niekedy môže obrátiť celý význam pôvodne jasného obrazu. V tomto jazyku vyznie čierno (biely) humor, kritika spoločnosti, popis aktuálneho diania či interpretácie náboženstva.
Mária Čorejová praktizuje vizuálny hacking – v zmysle definície pojmu, využívanie známych vecí iným spôsobom a tiež nabúravanie sa do systému. Čorejovej kresby nie sú len statickými obrazmi, ale aj vizuálnymi otázkami. Hovoria o istote aj neistote, o poznaní aj omyloch, o tom, ako vnímame a interpretujeme svet. Niektoré desivé predstavy sú univerzálne, niektoré dané kultúrou a dobou. Náboženstvá a ideológie môžu byť inšpiratívne, no nebezpečné sú vtedy, keď vnucujú čierno-bielu optiku vnímania sveta. Mária Čorejová nás svojimi kresbami nabáda, aby sme sa nebáli interpretovať, aby sme si kládli otázky a hľadali odpovede – aj tam, kde si myslíme, že už všetko vieme.
