Zobrazenie krajiny patrí v dejinách umenia k najčastejším témam vôbec. Prístupy k jej reprezentácii sa síce v minulosti líšili, napriek tomu však zostávala istým spôsobom kontinuom, ktoré celkom nepretrhol ani nástup digitálnych technológií. Práve naopak, tému krajiny dokázali súčasné zobrazovacie metódy rozšíriť k novým „obzorom“, vďaka čomu sa tento námet dostal opätovne do popredia umeleckej tvorby mnohých autoriek a autorov. Medzi takéto osobnosti patrí aj multimediálny výtvarník Ľubomír Slovinský. Jeho tvorba je uvažovaním o súčasných možnostiach zobrazovania krajiny, o ich objektivite a o vzťahu medzi prirodzeným a digitálnym obrazom.
Na výstave predstavuje tie obrazy krajiny, ktoré sú ľudskému oku bežne skryté a to aj napriek tomu, že sú mu celkom bežne ponúkané. Ide teda o potenciálne všedné záznamy krajiny, odlišujúce sa však pohľadom skrz „digitálne oko“, ktoré je dnes už neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Dívame sa bežne prostredníctvom šošoviek, skenov, radarových záznamov a monitorov, bez toho aby sme si uvedomovali, ako sa náš pohľad vďaka tomu mení. Ide o technologické záznamy, ktoré sa zdajú byť na prvý pohľad na míle vzdialené tým umeleckým, cieľom prístupu Ľubomíra Slovinského akoby však bolo tento rozdiel zjemniť a ukázať, že technický obraz dokáže byť rovnako tak zdrojom faktických informácií, ako aj estetických kvalít. Jednotlivé práce komunikujú prezentácie analýz, vznikajúce prostredníctvom dátového výskumu. Jeho základným cieľom je určitým spôsobom rozvrstviť krajinu, spoznať ju a ponúknuť jej povahy bez potreby štylizácie. Pritom sa však pre nás dnes už stáva akousi manierou aj samotná technologickosť obrazu a výber spôsobu analýzy. Vďaka autorovmu postupu sa ukazuje, že krajina dokáže byť aj bez romantickej štylizácie vo svojej „pravej“ podstate heroickou a krásnou. Je to ako keď sa dívame na rastlinu cez mikroskop a s fascináciou pochopíme, ako veľa sa toho ukrýva pred bežným pohľadom, pričom máme spletité a komplexné štruktúry tiel rastlín po celý čas priamo pred sebou.
Okrem toho však upozorňujú Slovinského obrazy ešte na ďalšiu dôležitú kvalitu krajiny a tou je jej osobitá časovosť. Tá sa neprejavuje v aspektoch ľudského, ale hlbokého či geologického času. Vyspelé technologické obrazy nám umožňujú spozorovať prípadnú premenlivosť, akceleráciu času krajiny, prinášajúcu jej deštrukciu vplyvom ľudskej činnosti. Výstava tak otvára priestor pre environmentalistický spôsob práce s obrazmi krajiny. Tie ponúkajú mimoriadne originálne, pritom však aj strhujúce prežívanie krajiny.
