Výstavný projekt rámcuje digitálnu komunikačnú platformu v časozbernom rozsahu dvoch rokov. Výstava je sondou do reprezentantov komunikačných kódov, pojednaním o univerzalizme globalizovanej komunikácie, ktorá unifikovala formy jazyka mimo charakteristík skupín a dialektov. Diskurz preberá indexové formy, piktogramické tvary, kombinujú verbálne citácie s odkazmi na meme-kultúru. Kladie nároky na participantov čítať a dekódovať existujúci naratív a vo svojej inštitucionalizácií na statický formát zas na diváka. Prepis sleduje pohyb autorov v jazyku, komunikačný kód má povahu dočasnej štruktúry, je fluidný, neuzavretý, reakčný a otvára polemiku o kritických možnostiach nelineárneho textu.
Samuel Bilý – Daenerys of house YOLO – Laura Fiľáková – Milan Hrbek – Zlobertt Chryzantém – Václav Janoščík – Andrej Klobušník – Ľuboš Lorenz – Adam Macko – Alžbeta Papíková – Petr Piechula – Vladike Rác – Martin Sovič – Dalimír Stano – Samuello Szabo – Benjamín Tichý – Viera Zubalová
Autori spočiatku vystupovali pod vlastným menom alebo anonymne pod nickom či avatarom, v priebehu digitálnej výmeny dochádzalo k mystifikácií autorstva a nahrádzaniu identít. Centrálnym motívom sa tak stáva polemika o týchto pojmoch. Participanti komunikácie vstupovali ako reaktanti na už existujúci tok bez výhľadu výstavného zhodnotenia. Platforma slúžila ako zdieľanie subjektívnych pozorovaní a vnemov. Mala povahu Adornovej negatívnej dialektiky s akcentom na neidetitu jednotlivých segmentov. Až materialistický prepis do prezentačného formátu otvára otázku o estetickej hodnote a umeleckom význame celého aktu. Autori sú naraz absolútni tvorcovia a svedkovia. Jazdci fragmentovanej mysle.
.JPG?v=1732614142)
