Hravosť - Karin Teren Langová

Kurátorský text:

Karin Teren Langová sa dlhodobo sústreďuje na hľadanie foriem vyjadrených prostredníctvom maľby na plátne a papieri, pričom skúma vzťah reality a abstrakcie na hrane zapamätávania si a rozpamätávania sa. Sústreďuje sa na videné. Jej abstraktné obrazy vychádzajú z osobných spomienok a príbehov, ktoré zaznamenáva v podobe zápiskov, rýchlych náčrtov, fotografií a následne z nich vytvára akési koláže zložené z rôznych prvkov, farieb, tvarov a námetov. Pre jej aktuálnu tvorbu sú príznačné opakujúce sa motívy detských hračiek, formičiek, pieskoviska, „preliezok“ či akýchsi totemov a plávacích kolies. Langová pri vizualizovaní všedno-nevšedných podnetov a predmetov využíva rôzne výrazové prvky ako prácu s ornamentom na podklade, vytváranie čistých plôch, ale i expresívnejších zásahov, hľadanie tvarov, výrazu a farebných kombinácií. Od štruktúr, geometrických tvarov, kde kombinuje maľbu a pastel v minimalistickej forme zobrazenia až po zložitejšie kompozície a vrstvenie. Niekde využíva hustejšie nanášanie farby a prekrývanie, inde volí jemné lazúrne vrstvy pripomínajúce akvarel. Zaujímavá je aj rôzna forma adjustácie diel vo výstave a využívanie miestneho materiálu z rekonštrukcie priestoru historického domu Zlievarne. Hravosť, ktorá zadefinovala i pomenovala celú výstavu, je tu prítomna cez nachádzanie rôznorodých foriem. Autorka sa opiera o subjektívno-emočnú interpretáciu a skúmanie toho, čo v nej a publiku tieto nájdené tvary vyvolávajú. Je možné definitívne stratiť hravosť? Má byť cielená alebo skôr intuitívna?

Výstava Hravosť prezentuje vzťah autorky Karin Teren Langovej k realite a abstrakcii cez jej subjektívny záujem a určitú príťažlivosť. Pri hľadaní toho, čo chce v obraze sprítomniť, sa opiera o videnie s vedomím jeho nestálosti a nepresnosti. Nezameriava sa na pravosť/pravdivosť videného, ale na uchovanie si odtlačku vnímaného objektu v pamäti. Jej tvorba sa sústreďuje na transformovanie prežitej skúsenosti vzťahujúcej sa k priestorovým a časovým situáciám. Je osobnou výpoveďou o tom, čo autorku bezprostredne i podvedome priťahuje a dáva jej potrebu prevedenia týchto fragmentov do média maľby. Langová tak prostredníctvom tvorby pristupuje k väčšiemu sústredeniu sa, vnímaniu a neustálemu pozorovaniu. Snaží sa tiež o konfrontovanie s osobným priestorom, vnútorným prežívaním, aktuálnym rozpoložením a vonkajším svetom. Vie, že realita, z ktorej v maliarskych kompozíciách ostali len určité fragmenty, je ilúziou objektívne poznaného. Na samotný povrch zobrazeného sa jej tak dostáva kontinuita subjektívnej hry preferovaných tvarov a farieb. Pre Karin Teren Langovú nie je dôležité, aby pôvodný svet ostal úplne rozpoznateľným, ale aby niesol isté tajomno a tušenie toho, čo sa za ním skrýva. V úsilí hľadania foriem a tvarov v geometrickom verzus intuitívnom prístupe v abstrakcii sa našla v oboch, a tým definovala svoj spôsob hravosti. Aký je ten váš?