V množstve správ o stave ekonomiky sa dostávajú do úzadia správy o stave životného prostredia, napríklad aj o suchu, ktoré je jedným z prejavov klimatických zmien. Šírenie koronavírusu Sikora vníma ako pripomenutie faktu, že vzťahy
na planéte Zem sú navzájom prepojené a človek nemá nadvládu nad prírodou. Ochranou prírody a životného prostredia chráni človek samého seba. Umelec dielo komentuje: „Pandémia koronavírusu nám ukázala, že je nevyhnutné riadiť sa vedeckými poznatkami. V krátkom čase sa pod tlakom dokázali všetci zmobilizovať a zmeniť svoje návyky. Znečistenie planéty sa na chvíľu znížilo. Pokiaľ sme boli schopní urobiť tieto kroky v dôsledku pandémie, nebolo by múdrejšie, ak by ľudia spravili kroky k záchrane planéty dobrovoľne? Teraz by sa mal celý svet zamerať na riešenie klimatickej krízy, aby sme sa vyhli ekologickej katastrofe. Nespasí nás nič iné, len premyslené a programové opatrenia na ochranu životného prostredia.“
Rudolf Sikora sa ekologickým témam vo svojej tvorbe venuje niekoľko desaťročí, už začiatkom 70. rokov 20. storočia ho inšpirovala teória o medziach rastu, ktorá narušila predstavu nekonečného rozvoja na planéte s obmedzenými prírodnými zdrojmi. Sikora vníma život ľudí na planéte z vesmírnej perspektívy, Zem chápe ako náš domov. Na výstave Moc bezmocných vystavuje ďalšie dielo, ktorého témou je výzva na zakotvenia práv prírody do štátnej ústavy. „Sikorovo dielo je varovaním, no zároveň pripomienkou, že momenty hlbokej krízy môžu viesť k pozitívnej premene spoločnosti. Prechod k zelenej ekonomike je nevyhnutný pre záchranu ľudstva pred klimatickou krízou a mal by nasledovať hneď po riešení pandémie.“ komentuje dielo Lenka Kukurová, kurátorka výstavy Moc bezmocných zameranej na diela, ktoré sa od roku 1989 zaoberajú aktuálnymi spoločensko-kritickými otázkami.
.JPG?v=1732614142)
