Výstava Sarah Camily Pekarčíkové, „Aj tak sa vydám“ predstavuje súbor diel (grafík a malieb), ktoré spájajú osobné a univerzálne témy. Názov výstavy je prevzatý z jej autorskej knihy, ktorá sa zaoberá odhaľovaním vlastnej identity a komunity a dizonanciou spoločenských očakávaní. Sarah si volí priesečník medzi osobným prežívaním a širším pohľadom na problémy, ktoré sú dnes aktuálne: medziľudské vzťahy, hľadanie lásky, boj za rovnosť a postavenie ženy v konzervatívnej spoločnosti.
Sarah, ktorá sa predstavuje na svojej prvej samostatnej výstave, skúma rôzne podoby hrdinstva v súčasnom svete. Zaujíma ju obraz hrdinky, ktorá nie je zjednodušenou postavou vyhrávajúcej bojovníčky, ale nositeľkou existenciálnych otázok. Jej tvorba sa vzdáva jednoduchej narácie – ide o vizuálne zápisky, ktoré sa vyhýbajú striktnej racionalite, a predsa sú jasné, priame a plné odkazov.
Na tejto výstave nie je dôležité len to, čo Sarah predstavuje, ale aj to, ako to predstavuje. Jej obrazy sú často statickými a centrálne umiestnenými kompozíciami, ktoré divákovi okamžite ukazujú: "Toto je téma, o ktorej musím hovoriť." Tým, že figúry sú často umiestnené do stredu obrazov, dávajú nám pocit nekompromisnej výpovede, ktorá si žiada našu pozornosť, tak isto ako Sarah samotná, keď stojí pred vami a pýta sa častokrát nepríjemné otázky. Tieto otázky môžu občas aj tak trocha otravovať, akoby sa pýtala na niečo čo je dávno jasné. Svojou neústupčivosťou nás ale núti znova sa zmýšľať, niekedy akoby aj proti svojej vôli, nad vecami, o ktorých sme si mysleli, že už sa zamýšľať netreba.
Cez svoju tvorbu Sarah otvára osobný príbeh, no zároveň sa nevyhýba celospoločenským a politickým problémom. Jej obrazy sú odkazmi na rozličné fázy života ženy, ktorá sa vyrovnáva s osobnými tragédiami, nádejami, láskou, ale aj rozčarovaním. Na výstave sa objavujú postavy, ktoré by sme mohli označiť za hrdinky a antihrdinky zároveň. Nejde však len o vnútorne rozporuplné postavy – ide o skúmanie celkového narušenia identity a vyrovnávania sa s ťažkosťami súčasného sveta, kde sú Vy (akryl na plátne) a My (xerox), vzájomným protikladom, juxtapozíciou aj pandantom, mysleným doslova, vážne a možno aj ironicky a lakonicky.
Výstava sa zaoberá dynamikou medziľudských vzťahov. Sarah nám ukazuje rôzne podoby vzťahov žien, ktoré sú v mnohých prípadoch osvetlené v novom svetle, možno aj reverznom, ako v monotýpií (Slnovrat) a nezvyčajne a znepokojivo. Zobrazuje romantické vzťahy, ktoré sú niekedy problematické, ale zároveň majú svoju krásu a intenzitu. Ak sú v našej spoločnosti romantické príbehy mužov a žien už plné predvídateľnosti a klišé (Jazdec), Sarah do príbehov vnáša nové, nečakané vrstvy, keď sa postavy menia na rytierky, ktoré bojujú o svoje miesto v danom vzťahu a vo svete (monotypia “Bitku”).
Na výstave sa tiež objavujú obrazy, ktoré sú silným komentárom na tematiku sebapoškodzovania, porúch príjmu potravy a náročného duševného prežívania mladých ľudí v spoločnosti - ktorá ich častokrát nálepkuje (napr. ako “snehové vločky”) a odmieta brať do úvahy vážnosť ich výziev a s nimi spojeného nazerania na svet. Postavy na obrazoch nie sú len ilustrovanými príbehmi bolesti – ich prítomnosť je plná nevyrozprávaných príbehov a už spomínanných nástojčivých otázok a zápasu hlavnej antihrdinky o svoje miesto v komplikovanom a fragmentovanom svete.
.JPG?v=1732614142)
