Hradby samoty
Artrooms Moravany
Hradby samoty je hudobný festival zameraný na dark ambient, industrial a elektro, ktorý sa koná takmer každý rok a na
inom mieste v špecifických priestoroch starších budov. Sprievodným programom je aj výtvarná zložka v podobe
výstavy, ktorá príjemne dopĺňa atmosféru.
Tohtoročný 9. ročník sa konal v Moravanoch nad Váhom a obohatila ho výstava Artrooms Moravany v spolupráci s
tvorivým centrom 4D Gallery.
V tomto reporte vám prinášame rozhovor s kurátorkou a spoluorganizátorkou výstavy Zuzanou Sabovou.
Čím je tento festival a výstava špecifická? A prečo práve Moravany nad Váhom?
Výstava je prepojená s festivalom, ktorý nás priviedol sem do Moravian. Je vo svojej koncepcii takpovediac kočovný a koná sa každý rok na inom mieste. Hlavná idea festivalu je upozorňovať na chátrajúce pamiatky alebo pamiatky, ktoré nemajú využitie a nie sú prístupné verejnosti. Kaštieľ Moravany 12 rokov chátral a bol v dezolátnom stave po tom, čo sa dostal do rúk nesprávnych majiteľov. Aktuálne sú to už 3 roky, čo ho nový majiteľ reštauruje a našu myšlienku organizovať tu festival a výstavu privítal s otvorenou náručou. Nadväzujeme na históriu, keď kaštieľ patril Slovenskému fondu výtvarných umení a konali sa tu maliarske, drevárske a sochárske sympózia. Budova kedysi fungovala skôr ako hotel, boli tu aj maliarske ateliéry a park bol plný sôch, ktoré sa potom, bohužiaľ, zničili alebo zmizli.
Boli aj v predošlých ročníkoch festivalu výstavy? Ako vznikla táto spolupráca?
Bývali, ale nie v takomto rozsahu, záleží to od priestoru, ktorý máme k dispozícií. Napríklad v Jelšave to bolo celkom rozsiahle, ale kaštieľ bol vo veľmi zlom stave, tak sme si nemohli dovoliť vystavovať také inštalácie ako tu. V Rosiciach bolo priestoru napríklad menej a vystavovalo päť autorov. K tomuto projektu som sa dostala pred tromi rokmi, bola som pozvaná ako vystavujúca a okamžite som si zamilovala celkovú atmosféru festivalu. Keďže pôsobím v tvorivom centre 4D v Galante, kde sa venujeme najmä sochárstvu, vzniklo tam veľa diel, z ktorých sa niektoré nachádzajú aj tu v exteriéri.
Výstavu je možné pozrieť si aj samostatne bez zakúpenia lístka na festival. Akým spôsobom sa po ideovej stránke festival a výstava prepájajú?
Kaštieľ má takú svoju patinu tajomnosti a dotvára tak dielam špecifickú atmosféru. Diela boli vybrané tak, aby ladili k hudobným žánrom a prostrediu. Poniektoré sú aj zvukové a máme aj výtvarníkov, ktorí sa objavia aj v hudobnom programe, napríklad Boris Sirka, alebo odohrajú zvukové performance so svojim dielom, ako Petr Válek/DER MAREBRECHTS. Vonkajšia expozícia je skôr z diel, ktoré vznikli v 4D a sú rozmernejšie, no už nie tak veľmi prepojené s atmosférou. Chceli sme znova oživiť kedysi sochársky park, ktorý je po dlhých rokoch sprístupnený verejnosti. Výstava mala byť pôvodne iba ako súčasť festivalového programu. Občianske združenie kaštieľa Moravany bolo však ochotné nám priestory prenechať na dlhšie, a tak výstava svojou dĺžkou presiahla samotný festival a bude prístupná až do konca leta.
Nájdeme tu aj site-specific diela? Ak áno, ktoré to sú?
Matúš Lányi vytvoril špeciálnu inštaláciu pre kaplnku. Dispozične a konceptom sa mu toto miesto dokonale hodilo, keďže vo svojej tvorbe sa venuje motívom, ktoré dávajú cirkev do kontrastu s elektronickým odpadom a reflektujú vnímanie internetu ako náboženstva. Potom tu máme pamätníkov ako Peter Roler, Ivan Csudai a Laco Teren, ktorí síce nevytvorili site-specific diela, ale zažili ešte umelecké sympózia v kaštieli.
Rozmiestnenie pôsobí trochu ako na prieskume. Neuvažovali ste diela zamiešať? Bol to kurátorský zámer alebo požiadavka autorov?
Keďže sme mali k dispozícií taký veľký priestor, chceli sme využiť jeho bohatosť a nevystavovať iba v jednej časti, no zároveň sme mali nízky rozpočet. Priznám sa, že som nemala ambíciu byť kurátorkou a už vôbec nie takejto veľkej výstavy, je to veľmi náročná práca. V podstate to bolo jednoduchšie takto zostaviť, než vymýšľať, koho s kým dať dokopy, diela by sa dostali do dialógu, komunikovali by navzájom, ale chcelo by to viac času a určite aj ďalšieho kolegu.
Vystavujúcich je zhruba 35 autorov. Koho by ste vypichli za headlinerov, ktorí na diváka určite zapôsobia?
Netrúfam si povedať, kto je tu naj, ale asi by som vyzdvihla staršiu generáciu ako Milana Adamčiaka a jeho Trójskeho koňa v parku, do ktorého sa nedá schovať a Mahtého bielu sediacu figúru. Sú to také fotopointy aj pre návštevníkov.
V popise som sa dočítala, že výstava bude počas trvania čiastočne meniť svoju podobu. Znamená to, že niektoré exponáty budú časovo obmedzené. Plánujete aj komentované prehliadky poprípade katalóg, či záznam?
Večer sa bude premietať mapping od Nano vjs na fasáde, to však bude zážitok iba pre účastníkov festivalu, prišlo nám zbytočné toto dielo dokumentovať a zmenšovať ho. Určite však plánujeme výstavu zdokumentovať. Dalo by sa povedať že toto je nultým ročníkom novej éry výtvarných aktivít v Moravianskom kaštieli. Sme veľmi radi, že toto cestou vznika diskusia s viacerými odborníkmi z oblasti umenia o budúcnosti tohto priestoru, o dalších výstavných plánoch, prevádzkovaní ateliérov či organizovaní rezidencií. Komentované prehliadky sú tiež v pláne, ale ešte nemáme presný termín. Bude aj finisáž. A napríklad teraz prebieha grafický workshop linorytu, ktorého výstupy tiež vystavíme.
-
Zhrnutie
Osobne by som Artrooms Moravany nehodnotila ako komplexnú výstavu. Festivalový nádych je citeľný jednak vo výbere diel, ale aj v celkovej koncepcii. Neucelenosť a nejednotnosť témy obhajuje názov art rooms, keďže je každý autor separátne vo svojej miestnosti a nekonfrontuje sa s ostatnými dielami. Možno by však práve pre to bolo dobré zvážiť poradie umiestnenia, aby diváka po privítaní objektom od etablovaného umelca na konci budovy nezaskočila amatérska inštalácia. Je možno trocha škoda, že autori sa neodvážili (alebo nemali čas) zasiahnuť a využiť špecifickosť starej budovy a jej zákutí na site-specific inštalácie. Väčšina diel boli inštalované a poniektoré aj vyberané ako do whitecube priestoru. Celkový dojem som mala však veľmi pozitívny. Na rozdiel od iných sebavedome prehlasujúcich profesionálnych výstav tu nechýbali popisky a menovky ku každému dielu a potešilo ma, že šancu prezentovať sa dostali aj mladí študenti z Košíc, ktorí sa nenechali zatieniť ani známymi menami.
