Divákovi môže pri pohľade na jej široké portfólio udrieť do očí akási bipolárnosť Simoninej tvorby. Tú v sebe nesie najmä dvojitý charakter jej práce – analóg a digitál. Každý podporený sebe vlastnou poetikou.
Analógové prace, z ktorých Simona prirodzene pôvodne vychádzala, majú silný intímny charakter. Jednotlivé elementy na ilustráciách používa striedmo a minimalisticky. Rovnako ako lomené farby s kontrastnými elementárnymi farbami. Každý obraz má svoju atmosféru a istý pokoj. Vrcholom tejto oblasti Simoninej práce je jej autorská kniha Včelár Jožko (vydavateľstvo Ikar, edícia Stonožka). Práve autorská práca a osobný nádych knihy dal Simone priestor vytvoriť autorské dielo s posolstvom.
Naproti tomu je digitálna poloha Simoninej práce o čosi iná. Bohatá, plná sviežich intenzívnych farieb, hravá. Práve Simonina práca s farbou hrá v jej tvorbe veľmi dôležitú úlohu a je jednou z jej najsilnejších predností. Kompozície a štylizácie v ilustrácii stavia odvážne a nebojácne. Hrá sa s tvarmi a je jej veľmi blízka štylizačná nadsádzka. Veľmi cenný je aj skrytý humor a občasná jemná irónia. Najvýraznejšími príkladmi digitálnej práce sú knihy vytvorené v tvorivom páre so spisovateľom Michalom Hvoreckým pre vydavateľstvo Monokel – Bratislava, čarovná metropola a Maliar a chlapec. Pri druhej spomínanej Simona potvrdila svoju otvorenú myseľ a majstrovstvo transformácie svojho štýlu, keď na 32 stranách knihy dokázala interpretovať celú šírku diela barda slovenského výtvarného umenia, Ľudovíta Fullu.
.JPG?v=1732614142)
