Norbert Kuki
Filozofia Vagabundstva
video 16:9, 11:45min
Intermédiá (Ateliér intermédií)
Zámerom praktickej časti mojej diplomovej práce bolo odkrývať rôzne vrstvy rómskej kultúry pre verejnosť a hľadať nové spôsoby prerozprávania jej príbehov. Oprel som sa o jednu z rómskych hymien, ktorá hlása legendu o tom, že Rómovia ukradli jeden klinec z Ježišovej krvácajúcej dlane pri jeho ukrižovaní, a preto boli odsúdení na večné tuláctvo po celom svete. Toto tuláctvo som skúmal z rôznych uhlov. Hľadal som ho vo viacerých častiach kultúry, ale nakoniec som zostal pri najintímnejšej časti – pri jazyku. Rómsky jazyk totiž nie je ustálený, stále putuje a vyvíja sa. Debatuje sa dokonca aj o tom, ktorá jeho forma je tá pravá a ktorá by sa mala používať. Pre praktickú časť diplomovej práce som vytvoril viacero rapových singlov v rómčine v spolupráci s miestnym raperom Ronniem. Týmto spôsobom som novátorsky chcel pristupovať k rómskemu jazyku a ukázať, že rómsky jazyk je schopný aj iného žánru, ako sú čardáše a podobne. Pesničky sa mi dokonca podarilo odprezentovať vydavateľstvu, ktoré mi ozrejmilo, že aj keď sú pesničky dobré, kvôli jazyku sa nedajú pitchovať streamovacím službám.
„Norbert, rozhodla som sa Vám udeliť cenu rektorky za Vašu diplomovú prácu, ktorá sa zaoberá odkrývaním rôznych vrstiev rómskej kultúry pre spoločnosť a hľadaním nových spôsobov prerozprávania jej príbehov. Opierate sa pritom o legendu, ktorá odsúdila Rómov na večné tuláctvo a súčasne vytvárate kontext tejto legendy na singel rómskej piesne „Labaren“. Cez mainstreamovú, populárnu rómsku pieseň sa dostávame k rómskemu jazyku a vo videu sa čoraz viac ponárame do hypotéz o tom, za akých okolností by bol rómsky jazyk globálny, aký dopad by to malo ma vznik nových plnohodnotných umeleckých žánrov. Rómska kultúra a jazyk je nesmierne inšpiratívna a začína plnohodnotne prenikať do tzv. „vysokého umenia“. Mám z toho radosť.“ (Bohunka Koklesová, rektorka VŠVU)
Simona Novická
Galéné tés psychés
inštalácia 4m x 2,5m, socha (kombinovaná technika)
Socha, objekt, inštalácia (Ateliér voľného sochárstva)
V magisterskej práci vychádzam z malej rusínskej obce a jej okolia situovanej na severovýchode Slovenska. Skrz nespočet stráveného času na tomto mieste a pozorovaním prírodných javov, fenoménov a premien času ma toto miesto inšpirovalo k práci s ním. Podnietilo ma v písaní básní, ktoré sú nosnou časťou písomnej časti a materiálovým zložením – popolom, ktorý je nosný v tej praktickej. Písaný príbeh je retrospektíva osobných udalostí, ktoré sa diali na spomínanom mieste. Hlboké lesy, ich premeny a chátrajúce domy upriamili moju pozornosť na premeny času a jeho zlomy, ktoré sa prirodzene vyskytujú vo vlastnom procese bez našich očakávaní a plánovaní. Tieto zlomy času v sebe nesú tíšiny, ktoré upokoja myseľ a prenesú nás do prítomnej chvíle, do plného prežitia momentu.
„Simona, Vaša práca bola nainštalovaná v obchodnom dome Prior. Vo veľkom priestore plnom umeleckých, dizajnérskych a architektonických diel Vašich spolužiakov. Pri Vašom diele som zvážnela, pretože som si uvedomila, že nevzhľadný materiál, ktorý pri svojej tvorbe používate, má hlbší kontext. Používate primárne hlinu a železobetón, niečo tvarujete vlastným úsilím a iné nachádzate v urbánnom prostredí. Vzťah medzi prírodou a urbánnym priestorom prináša určitý typ rovnováhy, postavených na dvoch materialitách, ktoré sa navzájom prestupujú, aby vypovedali prostredníctvom tzv. „chudobného materiálu“ o našej budúcnosti, o našom živote a priestore.“ (Bohunka Koklesová, rektorka VŠVU)
Peter Šulavík
Znádejňovanie hmoty
5 objektov (kombinovaná technika), 2 zápisníky
Grafika a iné médiá (Ateliér voľnej grafiky)
Diplomová práca sa zaoberá prežívaním vnútornej vzpriamenosti, či vertikálneho pohybu v hmotnom (umeleckom) diele. V prvom rade ide o prežívanie pohybu fyzického, vykonávaného pri vedomej manuálnej práci počas tvorby diela, v dotyku s hmotou, tiež však pohybu vnútorného, ktorý už tak celkom nevykonávam ja, ale do ktorého ma dielo svojím tvarom, konštrukciou a farebnou stopou nabáda (vyvoláva k nemu napätie). Tento proces akéhosi zvertikálňovania (aj svojej) hmoty, jej otváranie a pretvárania do podoby, v ktorej nezakrýva, neohraničuje, neoddeľuje, neťaží, ale naopak vyzýva k pohybu a otvára, nazývam ako tzv. znádejňovanie hmoty.
„Peter, keď som vstúpila do miestnosti, kde ste mali nainštalovanú Vašu prácu, tak som vedela, že ste vážnym adeptom na cenu rektorky. Vaša diplomová práca bola nesmierne pôsobivá, minimalistická vo svojej podobe, so silným akcentom na materialitu diela. Spolu s Vašimi zápiskami sa tu otváral dialóg o tom, ako vnímame vlastné telo pri realizácii diela, ako samotné dielo nabáda telo k určitému pohybu, neraz vertikálnemu pohybu. Prečítala som si aj Vaše zápisky, ktoré ste mali uvedené vo Vašej teoretickej práci. Rada by som prečítala jeden zápis z Vášho denníka – „23.1.2024: Po mojom rannom boji so sebou samým som vykukol von oknom, oteplilo sa. Vlhké odlesky v žiarivej pare, ranné slnko. Všetky jadrá zmäkli. V každom jednom momente mám úplne všetko. Koľko krásy mi uniká. Koľko lásky mi uniká.“ (Bohunka Koklesová, rektorka VŠVU)
Oksana Sadovenko
Fantasmagória. „Krajina holubov“
Séria obrazov na papieri a plátne, objekty z papiera a farby
Maliarstvo (3EAM - Tretí expandovaný ateliér maľby)
Phantasmagoria Pigeonland je maliarskym skúmaním témy holubov prostredníctvom série veľkoformátových malieb na papieri a plátne či sôch - objektov vyrobených technikou papier-mâché a pokrytých akrylovou farbou. Obraz holuba je v práci prezentovaný štúdiom tém letu, krídla, cez malé holuby, smrť, chov nových plemien, lietajúce stroje, perie, históriu holubov v staroveku, porovnanie holuba a človeka. Obraz holuba je významovo veľmi presýtený a je známy napríklad ako holubica mieru. Práca je zameraná na jej premenu z pohľadu dystopie. Intenzívnym maliarskym štúdiom a výskumom možností rozšírenia maľby do sochárstva a verejného priestoru práca vytvára fantazmagorický svet prostredníctvom komplexnej štúdie holubov od pouličných vtákov cez holuby, ktoré sú symbolom bohyne Venuše až po holuby, ktoré inšpirovali Volodymyra Tatlina na vytvorenie svojho lietajúceho aparátu.
„Oksana, to s akou intenzitou pristupujete k svojej tvorbe, to s akým zaujatím sa venujete téme holubov, je mimoriadne. Holuby vo Vašich dielach predstavujú veľké množstvo symbolov a odkazov viazaných na každodenný život, ale aj mnohé mýty a mytologické posolstvá. Vidím v nich aj veľké množstvo politických kontextov. Váš rukopis je výrazný a expresívny, nezostávate len v hraniciach maľby, ale prekračujete ju smerom k objektom a performanciám. Oksana, Vaše krídla sú rozprestreté veľmi široko a Váš pohľad je upriamený smerom do budúcnosti. Na mikrosvete mesta dokážete prezentovať univerzálny naratív o slobode človeka v dnešnom svete, o jeho rozlete i páde.“ (Bohunka Koklesová, rektorka VŠVU)
Ema Gerliciová
Reštaurovanie veľkoformátového barokového obrazu s ikonografiou Poslednej večere od Josepha Zanussiho z refektára Františkánskeho kláštora v Nitre, 1800
Olejomaľba na plátne, 213,5 x 618,5 cm
Reštaurovanie (Ateliér reštaurovania závesných obrazov a tabuľových malieb)
Praktická časť diplomovej práce dokumentuje komplexné reštaurovanie veľkoformátovej barokovej olejomaľby z 18. storočia s ikonografiou Poslednej večere od Jozefa Zanussiho. Dielo vykazovalo štrukturálne problémy a známky minulých, invazívnych zásahov, vrátane celoplošných premalieb z 80. rokov, ktoré výrazne narúšali estetickú a historickú hodnotu diela. Reštaurovanie bolo prínosom v oblasti charakterizácie diela Jozefa Zanussiho. Po odstránení premalieb bol nedeštruktívnymi metódami výskumu analyzovaný a dokumentovaný maliarsky rukopis umelca, čo umožnilo porozumieť jeho technike a tvorivému procesu. Na diele bola vykonaná materiálová analýza, ktorá priblížila Zanussiho maliarsku paletu, voľbu materiálov a výstavbu diela. Zistenia nadobudnuté počas reštaurovania, umožnili potvrdiť autenticitu diela a jeho zaradenie medzi tvorbu autora.
„Ema, niekoľko rokov ste reštaurovali monumentálny barokový obraz s témou Poslednej večere od Josepha Zanussiho. Pamätám si tento obraz z minulých rokov a viem ako nečitateľný bol. Išlo z Vašej strany o časovo mimoriadne náročný reštaurátorský výkon a súčasne ste boli schopná použiť aj nové reštaurátorské metódy, s ktorými ste sa oboznámili na Vašej stáži v Rijksmuseum v Amsterdame. Magisterské štúdium by malo byť aj o interakcii, o tom, že ste schopná prinášať kúsky Vášho výskumu alebo dobrých pracovných skúseností zo zahraničnej stáže. Naučili ste sa robiť vlastné rozhodnutia nielen pri Vašej práci samotnej, ale verím, že aj v osobnom živote.“ (Bohunka Koklesová, rektorka VŠVU)
