Reenactment
Performance predchádzala omša, počas ktorej sa prihovorili Anna Polcková a Lars Müller Marienburg, ktorý vyzdvihoval odvahu miestneho cirkevného zboru. Zdôrazňoval potrebu vytvárania inkluzívneho bezpečného priestoru, miesto prijatia a lásky, kde sa všetci cítia akceptovaní bez rozdielov, čo sa dodnes spoločenstvu svojimi aktivitami v kostole darí napĺňať. Spoločne s nimi sa prihovorila aj Alexandra Kusá, ktorá po stručnom predstavení umeleckej koncepcie vyzvala prítomných, aby si vzali čečinu a pomohli pŕhľavu ochvojinkovať. Procesia sa za spevu folklórneho súboru presunula do záhrady aj s monumentálnou sochou pŕhľavy, ktorú niesli viacerí muži na ramenách. Mýticky pôsobiaca slávnostná procesia s rituálnym charakterom v sebe niesla znaky obradu. A nie je to náhoda. Archetypálnym východiskom pre celú akciu bol dobre známy starobylý zvyk stavania mája. Túto reálnu udalosť si autor aproprioval a transformoval do podoby umeleckej akcie. Zinscenovaný rituál vyvrcholil vztýčením sochy pŕhľavy na miesto tradičného májového stromčeka a jej zazimovaním čečinou. Po vernisážovej akcii zostala na mieste stáť socha ako trvalá pripomienka, ktorá tu zostane minimálne do Troch kráľov. V skutočnosti však nešlo o premiéru, ale o rekonštrukciu staršej performancie z roku 2022, ktorá prebehla na Šuňave v spolupráci s kurátorkou Ninou Vidovencovou, kedy polovica dediny oblečená v krojoch za spevu folklórnych piesní vztýčila pŕhľavu po prvýkrát za kostolom. Jednorazový akt performancie pretavený do podoby objektovej inštalácie bol neskôr prezentovaný v Rosenfeldovom paláci na výstave Medze krajiny. Objekt mal slúžiť ako akýsi dokument/záznam performancie pre muzeálne účely a spätne rekonštruoval vrcholný moment vztýčenia pŕhľavy. Je potrebné dodať, že účinnejším spôsobom na zachytenie ducha performancie je jeho zopakovanie a prispôsobenie novému prostrediu, podobne ako tomu bolo pri Veľkom evanjelickom kostole.
.jpg)
Ľuďom chýba ľudskosť
Môžeme sa sami seba pýtať, prečo bolo potrebné opätovne zinscenovať celú performance a vztýčiť sochu pŕhľavy na tomto mieste. Prečo je pre nás dielo aj dnes aktuálne a dôležité. Možno by sme mohli začať úvahami nad symbolikou pŕhľavy a tým, čo prezentuje. Pŕhľavu väčšina považuje za bezvýznamnú burinu, ktorú je potrebné likvidovať, pričom na druhej strane je známym faktom, že ide o účinnú liečivú rastlinu. Predstavuje teda niečo, čo je nedocenené, a pritom tak potrebné pre spoločnosť. V týchto úvahách sa rozhodla pokračovať aj kurátorka Kusá, a obohatiť interpretáciu diela o ďalšiu významovú vrstvu. Pŕhľavu pozdvihla na symbol lásky, ktorú „môžeme cítiť k akémukoľvek človeku bez rozdielu viery, rasy či pohlavia, dokonca aj k stromom, veciam, zvieratám. Spoločne postavíme sochu – ako symbol komplikovanosti lásky a vzťahov, ale aj našej potrebe ich chápať a brať v dobrom aj zlom ako súčasť života.“ K vztýčeniu tohto majáka ako memento dochádza v období, keď bola Alexadra Kusá nezmyselne odvolaná z postu riaditeľky SNG a farárke Anne Polckovej hrozí disciplinárne konanie za jej akceptujúci postoj voči LGBTI komunite. V čase, keď je celá kultúrna scéna zámerne destabilizovaná a zažíva cielený rozklad zo strany vedenia ministerstva kultúry.
Socha pŕhľavy sa v tomto kontexte stáva nositeľkou veľmi jednoduchého, ale silného posolstva – buďme na seba dobrí, držme spolu a vzájomne sa podporujme. Je to niečo, čo dnes veľmi potrebujeme.
.jpg)
