Hodnota detailov v príbehoch súčasnosti

Hodnota detailov v príbehoch súčasnosti

Samota, osamotenie a stíšenie alebo aspoň chvíľkové bytie so svojím vnútrom môže viesť k zvýšeniu citlivosti voči okoliu, ale aj k hlbšiemu ponoru do nie vždy príjemných aspektov našich subjektívnych svetov. Rovnako však dokáže otvárať perspektívy intenzívnejšieho vnímania a porozumenia často v rýchlosti dní prehliadaných alebo v skupine umlčaných hlasov a tém.

 

Výstava troch autoriek – Lenky L. Lukačovičovej, Ľudmily H. Machovej a Klaudie Korbelič, ktoré prezentujú svoje individuálne projekty, no zároveň sa vracajú k starším spoločným realizáciám, konštruuje v koncepcii kurátorky Marianny Brinzovej prehliadku súčasných tém, pracujúcich s metaforami vyprázdnenosti alebo osamotenia, a zároveň symbiózu média fotografie, maľby a sochy, pričom nabáda k hľadaniu nových vzťahov či pochopeniu ich kontrastov.

Rozsiahly, no svojím úzkym a dlhým formátom špecifický priestor najvyššieho poschodia Domu umenia v Bratislave bol výstavou Lonely Planet (Trnávka), Lonely Spaces, Lonely Meanings rozčlenený na tri časti, tri svety, médiá a prístupy. Prvotný predpoklad inštalačného riešenia, ktoré by mohlo viesť k schematicky konštruovanej prehliadke striktne až dokumentárne prezentujúcej diela autoriek, ktoré sa napriek viacerým spoluprácam a tematickým prienikom stále pohybujú v základe odlišných umeleckých prejavoch, však po vstupe do výstavného priestoru postupne odhalil premyslené konštelácie diel. Ich vzájomné dialógy potom vytvárali a komunikovali vo vizuálnej, no i obsahovej rovine nové vrstvy významov.

Úvodnú časť výstavy tvorili diela Lenky L. Lukačovičovej, ktorá médium fotografie predstavila prostredníctvom prevažne veľkoformátových tlačí, osadených v konštrukciách, formujúcich architektúru priestoru a pohyb divákov a diváčok. Fotografie tak vytvorili environmet, prestupujúci dvojrozmernosť fotografie a autenticky sprítomnili autorkin dlhodobý projekt Lonely Planet (Trnávka)1, ktorého názov by bolo možné vnímať ako metaforu transformovanú do konceptu celej výstavy. Fotografie miest a objektov, často zdanlivo nepodstatných detailov stelesňujú časopriestor tejto (prí)mestskej časti, ktorú autorka dokumentuje ako prirodzený environment, ako priestor života aj zániku, dejisko deštrukcie aj spontánne vznikajúcich, často absurdných momentov. Jej prístup nie je založený na princípe typickej dokumentárnej fotografie, ale je skôr príbehom, ktorý formuje z malých častí – udalostí, rozohrávajúcich svoj vlastný naratív prostredníctvom momentu zachytenia fotoaparátom. Urbánne prostredie a odtlačky činnosti jeho obyvateľstva pripomínajú, že náš časom ohýbaný prístup k miestam, ktoré obývame nie je ideálny či harmonický. Fotografie boli vo výstave doplnené objektom dobového kresla, pochádzajúceho z kina, ktoré si autorka počas projektu prizýva ako ďalšie dejisko prezentácie fotografií2, no zároveň ho transformuje na odkaz stále prehovárajúci jazykom minulých časov. Kreslo tiež v galerijnom priestore rozkladalo vnímavosť diváctva, zameranú na dvojrozmerný formát média fotografií a prenášalo ich atmosféru na fyzický objekt, ktorý sa stáva side-specific extenziou ich obsahu.

V prechode do ďalšej priestorovej časti bola prezentovaná tvorba Klaudie Korbelič, ktorá sa zameriava prevažne na objektové diela, korešpondujúce s jej sochárskym prístupom. Vyššie naznačené prieniky v tvorbe autoriek však medzi samotnými inštaláciami asi najvýraznejšie demonštroval spoločný projekt Lenky L. Lukačovičovej a Klaudie Korbelič, ktorý vo výstave netvoril len pomyselný presun medzi médiami (fotografia a objekt) a priestormi, ale svojím obsahom taktiež kontextualizoval aspekty tém, dôležitých pre obe autorky. Zo stropu viseli nekonkrétne tvary z evidentne deštruovaných materiálov. Florálne pôsobiace objekty predstavovali trifidy, ktoré boli inšpirované fiktívnymi invazívnymi rastlinami, známymi zo sci-fi románu3. Tieto v príbehu na ľudstvo útočiace entity boli v optike autoriek akousi metaforou súčasnosti a odkazmi na konglomerát kríz, ktoré formujú našu každodennú realitu. Formálne vychádzali z princípov koláže a vrstvenia prvkov – recyklovaných a deformovaných fotografických výtlačkov Lenky L. Lukačovičovej alebo textilu, plastu a ďalších materiálov, ktoré vo svojej práci využíva Klaudia Korbelič. Ich environment by mohol v celkovej výstave pôsobiť vyčlenene, no práve jeho nejednoznačnosť, netvárnosť a znepokojujúca expresivita potvrdili, že autorky premýšľajú a aj tvoria okrem svojich hlavných tém taktiež v ďalších, pre všetky tri stmelujúcich vrstvách, komentujúcich nie ideálny stav súčasnosti. Krajne dystopický naratív projektu Trifidy podporovala aj prítomná zvuková stopa, ktorá v tejto časti výstavy pôsobila najintenzívnejšie, zároveň sa však postupne rozlieza v tlmenenejšej forme aj do jej ostatných zón.

Les trifidov prechádzal do sféry venovanej Klaudii Korbelič, ktorá prezentovala svoje viaceré diela, vzťahujúce sa k témam medziľudských vzťahov, rodiny (Rodina) či postojom k problematike maskulinity (Moji Vtáci). Inštalácia syntetizovala 3D tlače, modifikované ďalšími, viac organickými materiálmi (napr. drevom), no zároveň obsahovala objekty, vrstviace plast, textil a preparované vtáky. Táto kolážová a vizuálne nejednotná forma, typická pre autorku, potvrdila jej dlhodobý záujem o subjektívne témy a komentovanie aspektov, charakterizujúcich súčasnú ľudskú spoločnosť, pričom za jej farbistými skulptúrami a ironickými symbolmi sa ukrýva apel na prehodnocovanie zažitých modov chápania rodiny, materstva či ekológie a rovnosti v horizontoch rozdielov prístupov medzi generáciami a kultúrnymi kontextmi.

Poslednou časťou výstavy by sa prostredníctvom tvorby Ľudmily H. Machovej dalo vrátiť k miestam, objektom a osamotenému vnímaniu okolia, v ktorom sa potom rozohrávajú naratívy mimoľudských, no stále realistických a v našej každodennosti prítomných entít. Autorkinu citlivosť pre objekty, materiály, no taktiež rastlinstvo v konfrontácii s činnosťami, ktoré charakterizujú prítomnosť človeka, rámovala istá forma magickej tajuplnosti. Človek sa v jej maľbách objavuje len v čisto ideovej rovine a hlavnými činiteľmi dejov sa stávajú poväčšine florálne bytosti a časti ich tiel. Obrazy rôznych formátov, ktoré na výstave pozostávali z viacerých cyklov a období autorkinej tvorby4, sú taktiež charakteristické prechádzaním do fyzického priestoru prostredníctvom extenzií z textilu a ďalších materiálov. Autorkine transporty priestorov, tvarov a rastlín do média maľby tu ako aj pri ostatných vystavujúcich umelkyniach odkazovali k problémom, vznikajúcim v závislosti od ľudských činností. Možno ich sledovať napríklad na základe motívov invazívnych rastlín, vyhodených predmetov alebo pretváraním naratívov objektov dennej potreby. Výrazným, no pre mňa taktiež diskusiu podnecujúcim prvkom bol v inštalácii obraz boľševníka obrovského (Bolševník/Heracleum, 2024). Táto pre ekosystémy svojho výskytu zhubná rastlina, ktorá sa však šíri práve pričinením ľudského vplyvu na pôvodné biotopy, bola sprítomnená na obraze v životnej veľkosti takmer dvoch metrov a symbolicky ohraničená pletivom. Jej fyzické oplotenie v priestore výstavy podnecuje k zamysleniu sa nad hranicami a potrebami ochrany, stáva sa výstrahou, no zároveň vedie k otázkam, nakoľko je vhodné a nevyhnutné explicitné vyhradenie sa či odmietnutie potenciálneho nebezpečia, ktoré môže vznikať na základe dôvodov, ktorých kritické zhodnotenie dokáže niekedy preformulovať status obvineného/nebezpečného jedinca alebo akejkoľvek entity.

Výstava Lonely Planet (Trnávka), Lonely Spaces, Lonely Meanings prezentovala v početných inštalačných dialógoch médií fotografie, maľby a objektov, viaceré vrstvy ich možných interpretácií. Možno ju čítať za pomoci sledovania tém a významov v médiách a programoch autoriek (krajina a pamäť konkrétnej oblasti, subjektívne a na vzťahy orientované témy alebo rastlinstvo, priestory a objekty v maľbe) alebo hľadať ich možné prieniky či konfrontácie. Tiež by sa k nej dalo pristúpiť ako k trom individuálnym umeleckým prístupom súčasných autoriek slovenskej výtvarnej scény, ktoré pod spoločnou strechou komunikujú témy rezonujúce spoločnosťou aj ich subjektívnym prežívaním. Environmentom spoločnej výstavy potom nabádajú k stíšeniu sa a hlbšiemu vnímaniu časopriestorov, ktoré obývame a s ktorými žijeme, a k prekračovaniu hraníc nášho estetizáciou, komercializáciou či platformatizáciou, ale aj únavou  a presýtenoťou zaťaženého vnímania, smerom k hodnotám často banálnych, no individuálnu i spoločenskú pamäť formatívnych maličkostí.

------------------------

Viac o projekte, ktorý trvá od roku 2021, dostupné na webe autorky: http://www.lenkalukacovicova.sk/works/lonely-planet-trnavka/?preview=true

V malej vitrínke pred kinom autorka pravidelne prezentuje fotografie, ktoré pochádzajú z projektu mapovania tejto mestskej časti, a dostáva ich tak do povedomia miestneho obyvateľstva.

Trifidy, ako pôvodne hospodársky využívané rastliny, ktoré sa zmenili na ľudstvo ohrozujúci, invazívny druh bytostí sa prvýkrát  objavili v knižnom románe The Day of the Triffids/ Deň trifidov Johna Windhama (1951) a na tento katastrofický vedecko-fantastický príbeh naviazalo neskôr viacero ďalších spracovaní.

Napríklad diela: Rast, 2013, Antinomický vzťah, 2019-2020, Asimilácia, 2023 a ďalšie

 

 

Lonely Planet (Trnávka), Lonely Spaces, Lonely Meanings 

Lenka L. Lukačovičová (SK), Ľudmila H. Machová (SK) a Klaudia Korbelič (SK/CZ)

Zvuková inštalácia: Morgien

Kurátorka: Marianna Brinzová

Dom umenia, NOC, Bratislava

14. 12. – 14. 2. 2025.

 

Titulná foto: 

výstava Lonely Planet (Trnávka), Lonely Spaces, Lonely Meanings, Dom umenia, Bratislava, diela: Lenka L. Lukačovičová a Klaudia Korbelič, Trifidy, visiace objekty, inštalácia, Ľudmila H. Machová, Sutina s divozelmi, maľba, Lenka L. Lukačovičová, fotografia z cyklu Lonely Planet Trnávka, foto: Lenka L. Lukačovičová

(2)

výstava Lonely Planet (Trnávka), Lonely Spaces, Lonely Meanings, Dom umenia, Bratislava, diela: Ľudmila H. Machová, maľby v pozadí zo sérií Antinomický vzťah, Transformácie a Žiarenie, Lenka L. Lukačovičová, fotografia v pozadí z cyklu Lonely Planet Trnávka, foto: Lenka L. Lukačovičová

(3)

výstava Lonely Planet (Trnávka), Lonely Spaces, Lonely Meanings, Dom umenia, Bratislava, diela: Lenka L. Lukačovičová, cyklus Lonely Planet Trnávka, fotografie, inštalácia, foto: Lenka L. Lukačovičová

(4)

výstava Lonely Planet (Trnávka), Lonely Spaces, Lonely Meanings, Dom umenia, Bratislava, diela: Lenka L. Lukačovičová a Klaudia Korbelič, Trifidy, visiace objekty, inštalácia, Klaudia Korbelič, v pozadí, cyklus Moji vtáci, objekty, inštalácia, foto: Lenka L. Lukačovičová

(5)

výstava Lonely Planet (Trnávka), Lonely Spaces, Lonely Meanings, Dom umenia, Bratislava, diela: Ľudmila H. Machová, maľby v pozadí zo sérií Antinomický vzťah, Re-emerging Hybrids, Archivist of Hybrids, Lenka L. Lukačovičová, fotografia v pozadí z cyklu Lonely Planet Trnávka, Klaudia Korbelič, objekty v pozadí z cyklu Rodina, foto: Lenka L. Lukačovičová

(6)

výstava Lonely Planet (Trnávka), Lonely Spaces, Lonely Meanings, Dom umenia, Bratislava, diela: Klaudia Korbelič, cyklus Rodina, objekty, inštalácia, Ľudmila H. Machová, maľby v pozadí zo sérií Transfigurácia a Transformácia, foto: Lenka L. Lukačovičová