Toto zamyslenie nesmeruje ku kritike výberu víťazov. Na to si, po prvé, netrúfam a po druhé by to bol konflikt záujmov, keďže sa naša prihlásená práca nedostala ani cez prvé kolo výberu. Nie, určite nesmerujem k urazenej kritike. Srdečne gratulujem všetkým nominovaným, aj výhercom. Tento ročník priniesol opäť inšpiratívny výber kvalitných prác.
Nechcem sa však venovať kvalite tohtoročných víťazov a nominovaných. Do očí mi skôr udrel fakt, že do užšieho výberu sa okrem Yeme od Martina Bajaníka nedostala žiadna práca tvorená pre komerčný segment. Čo to znamená? Znamená to, že drvivá väčšina prác pochádza z akademického, kultúrneho, alebo malého lokálneho gastro prostredia. Rozdiel pre dizajnéra je primárne v nastavení podmienok, očakávaní a voľnej ruky, ktoré dostáva. Komerčný klient prichádza s jasnými pravidlami, jasnou definíciou svojej značky, aj toho, aký zisk, akciu alebo reakciu si od dizajnu či redizajnu sľubuje. V akademickom a kultúrnom prostredí takéto aspekty odpadávajú. A tak práve takéto prostredie je prajné a plodné pre napredovanie dizajnových trendov, aplikácie experimentov a vzniku nadštandardnej hodnoty. Je preto pochopiteľné, že Národná cena za dizajn priťahuje práve tento typ autorov.
Informáciou, ktorú však Národná cena za dizajn vysiela smerom ku komerčnému spektru dizajnérov, alebo klientov, ktorí by potenciálne o progresívny dizajn mali záujem, je, že na Slovensku sa tieto dva svety jednoducho nespájajú. Na jednej strane ostávajú publikácie pre výtvarníkov, galérie a výstavy, plagáty pre kultúrne a hudobné podujatia, dizajn kníh a obaly pre malých lokálnych výrobcov potravín. Na druhej strane sú grafické štúdiá, ktoré riešia potreby komerčného spektra slovenských značiek, ktoré majú odlišné potreby ako vyššie spomenutí klienti. Možno to tak jednoducho má byť.
Otázne potom však je, či neočakávame zbytočne, že sa kvalitný dizajn stane štandardom aj pre komerčné spoločnosti v kategóriách, ktoré ho dokážu dostať k širokej spotrebiteľskej základni.
Môžem iba odhadovať, že nízke zastúpenie komerčne ladených projektov v tomto ročníku je spôsobené nízkym záujmom spotrebiteľsky zameraných dizajnérov a dizajnových štúdií, ktoré na Slovensku máme. Za mňa je to skôr prekvapujúce, nakoľko práve v poslednej dobe vnímam posilňovanie a vznik štúdií, ktoré prichádzajú s kvalitným dizajnom pre komerčný segment. Je to možno domáca úloha pre Národnú cenu za dizajn, ktorá tvorí silnú a prestížnu značku, ale prienik do komerčnejších sfér sa jej zatiaľ nedarí. Možno to ani nemá v prioritách. Alebo je to výzva pre autorov pohybujúcich sa v spotrebiteľskom prostredí. Ako inak ale chceme vychovať slovenské značky na úroveň, v ktorej budú samé vnímať pridanú hodnotu inovatívneho a progresívneho dizajnu, za ktorého vývoj budú ochotné zaplatiť?
Trošku z iného súdku. Zlatý klinec, prestížna prehliadka najlepších prác v oblasti reklamy, už urobil krok smerom ku kvalite a kvalitnému dizajnu v reklamnom segmente zavedením kategórie Art Prix, ktorú zhodou okolností vyhral práve Martin Bajaník za svoju prácu pre Yeme. Nepotrebuje Národná cena za dizajn tiež urobiť krok smerom ku spotrebiteľským kategóriám, digitálnej tvorbe a aplikácii kvalitného dizajnu do komerčného priestoru? Myslím, že viacero tvorcov by to uvítalo.
Pavol Truben
