Vystúpim strmými schodmi do veže trnavskej synagógy a vchádzam do výstavných priestorov, kde nachádzam viacero nástenných tapisérií a dva veľkoformátové koberce na podlahe. Vyzúvam sa a uložím sa na jeden z ručne vyrobených kobercov, ktorý je položený na vibrujúcej platforme. Ležím na mäkkom koberci a na okolitých tapisériách vidím obláčiky, srdiečka a plačúce doláre.
Vo výstave som obklopená vizuálnym aj zvukovým šumom nekonečne generovaných digitálnych obsahov a pasívne absorbujem rôzne popkultúrne odkazy. Na stenách visia tapisérie evokujúce ikonografiu tarotu s použitím infantilnej vizuality emoji.
Pod mojím telom jemne vibruje plošina, ktorá ma uvádza do ambivalentného stavu, keď som síce rozrušená z vizuálneho pretlaku všade navôkol, ale sústreďujem sa na vlastný dych a uvedomujem si jednotlivé časti svojho tela. Prinavraciam sa k sebe a vnímam svoju prítomnosť. Zrazu na ničom nezáleží a konečne prestávam márne pátrať po význame nedávneho AI slopu[1] Donalda Trumpa, ktorý sa prezentuje na AI generovanom obrázku ako Ježiš Kristus.
Michal „Mižu“ Mitro prenáša diváka do sveta toxického digitálneho obsahu, ktorý koliduje s hebkosťou prívetivého kobercového rozhrania a terapeutického diváckeho zážitku. Autor skúma možnosti haptickej stimulácie a materiálnosti koberca. Vibračná plošina nadväzuje na Mitrov dlhodobý záujem o vibráciu ako naratívny, ale i terapeutický nástroj. Zvukovo-vibračná stopa je vytvorená v nízkych frekvenciách, ktorých vibrácie sa šíria pomalšie a vo väčších vlnách. Hlboké tóny spôsobujú vibrácie a telo ich vníma ako hmatový vnem, čím návštevník zažíva rezonančnú skúsenosť v interakcii s dielom. Projekt spája tradičné remeselné techniky, ako výroba tapisérií a ornamentálna práca s drevom s novomediálnymi postupmi. Posúva tzv. post-craft[2] prístup a prehodnocuje význam a chápanie tradičného remesla v kontexte súčasných technologických možností.
Tralalero Tralala – kde sa význam rozpadá
Jedným z ideových východísk je pre Mitra estetika tzv. talianskeho brainrotu[1]. Vizuálny jazyk tapisérií, čerpajúci z absurdity generatívnej AI, chaotického strihu videí a pseudotalianskych voice-overov, cielene preťažuje divácke zmysly a posúva mieru absurdity na novú úroveň. V januári 2025 sa prvýkrát objavil trojnohý žralok v modrých teniskách s rovnako bizarným menom Tralalero Tralala. Málokto by si vtedy pomyslel, že sa tento virálny obsah stane predmetom výskumu digitálnych etnografov. Tí označujú brainrot za verejné detské ihrisko generatívnej AI. Publikované videá exponenciálne prispievajú k rozrastajúcemu sa „shared universe“[2] a maloletí sami remixujú zvukové stopy, čím vytvárajú nové mutácie mutácií. Nová forma nekontrolovaného kolektívneho storytellingu bujnie z nekonečného remixu obsahu.
Keď v roku 1980 použil americký futurista a spisovateľ Alvin Toffler[3] pojem prosumer, prognózoval tým kontinuálny vývoj nového druhu autorstva a kolektívnej tvorby naratívu. Termín vznikol spojením anglických slov producer (výrobca) a consumer (spotrebiteľ). Toffler hovoril o stieraní hraníc medzi tvorcami a konzumentmi. Isteže išlo o diametrálne odlišný kontext. Toffler hovoril o „tretej vlne“ ako o prechode od industriálnej k informačnej spoločnosti. Zatiaľ čo v druhej vlne došlo k oddeleniu výrobcov od spotrebiteľov, v tretej vlne sa tento trend obrátil. Platenú prácu postupne začala nahrádzať svojpomoc spotrebiteľov. Veď kto si niekedy sám neskladal nábytok? Práve tým, že spotrebiteľ preberá časť práce, stáva sa priamou súčasťou výrobného procesu. Skúsme Tofflerov koncept prosumera aplikovať na digitálnych remixérov. Väčšina z týchto „tvorcov“ sa cíti emancipovane a jedinečne. V prostredí brainrotu sa však stávajú skôr neplatenou pracovnou silou, slúžiacou v prospech vykorisťovateľského algoritmu.
Tarot – kde sa význam skladá
Michal Mitro posúva celý kontext výstavy ešte ďalej. Ako uviedol počas svojej „vešteckej seansy“ v rámci sprievodného programu, pri dôležitých a náročných rozhodnutiach sa obracia na tarotové karty. Tarot pôvodne vznikol v 15. storočí na území Talianska ako zábavka šľachticov. Mitro špekulatívne uvažuje nad možnosťami interpretácie tak, že pretavil svojich sedem tapisérií do formy vešteckých kariet. Ezoterické odkazy sa tu prelínajú s post-internetovým vizuálnym jazykom, čím vzniká hybridný symbolický systém zbavený stabilných významov.
Princíp tarotu vychádza z archetypálnych protikladov (slnko/mesiac, život/smrť). Mitro do svojich autorských DIY tarotových kariet zakomponoval aj motívy matematických znamienok. Tie vytvárajú nový vesmír protichodných tvrdení, ktoré sa v kontexte „veštenia“ môžu javiť ako pravdivé.
Mystifikácia je Mitrova obľúbená autorská stratégia naprieč celou jeho tvorbou a v tomto konkrétnom projekte mystifikuje spôsobom, ktorým posúva hranice divákovho vnímania. Je to hravé, experimentálne, provokujúce a zároveň sa v tomto prístupe krištáľovo čisto zrkadlí súčasný globálny marazmus. V dobe celosvetového šialenstva, ktoré dobrovoľne absorbujeme, akoby nebolo cesty von. Vtedy prichádza Michal „Mižu“ Mitro s geniálnym rozlúštením celého rébusu. Keď situácia neponúka žiadne racionálne riešenia, pokúša sa ich nájsť v iracionalite.
Ako prežiť v mysli zombie internetu
Súčasťou sprievodného programu k výstave bola aj prednáška Jana Zálešáka: V mysli zombie internetu, čím sa téma výstavy rozšírila o teoretické východiská v širšom kontexte digitálnej kultúry. Zálešák priblížil diskurz rôznych umeleckých prístupov, ktoré reflektujú fenomén stierania hraníc medzi ľudským a neľudským aktérom.
Výstava Everything Falling Apart As Everything Comes Together nás necháva v polčase rozpadu. Napriek tomu, že pociťujeme silnú epistemologickú neistotu, Mitro nám ponúka stratégiu prijatia fragmentárnej reality, ktorá zrkadlí svet, v ktorom sa „všetko rúca a všetko do seba zapadá“ zároveň. Mitrova multimodálna zážitková inštalácia pôsobí ako terapeutický wellness v ponurých časoch, keď človeku pomôže uložiť sa na koberec a spočinúť v stabilizovanej polohe.
[1] digitálna preťaženosť, z ktorej človek hlúpne
[2] zdieľaný vesmír
[3] Alvin Toffler: The Third Wave (1980)
[1] nekvalitný obsah vytvorený umelou inteligenciou
[2] umelecký postoj, kde nie je dôležitá remeselná kvalita, ale myšlienka
