Autorská výstava Danzante španielskej vizuálnej umelkyne June Crespo (1982) otvára strop viedenskej Secession a zrkadlí našu vnútornú dynamiku. Ide o prvú samostatnú výstavu autorky v rakúskom prostredí, hoci jej tvorba je už dobre známa na európskej umeleckej scéne (napríklad z výstavy The Milk of Dreams na benátskom bienále v roku 2022). Na viedenskej koncepcii výstavy spolupracovala s umelkyňou kurátorka Bettina Spörr.
Pre June Crespo je výstavný priestor voľným pokračovaním fyzického diela. Neslúži len ako pasívny uchovávateľ, ale vytvára novú vrstvu vnímania umeleckých diel. Sochy sa v ňom strácajú, nachádzajú, otvárajú, zatvárajú, bdejú, snívajú. Tento vzťah medzi priestorom a objektom je umocnený výberom malého množstva diel, ktoré tak svojou osamelosťou posilňujú potrebu kontaktu. Výstavu tvorí 8 sochárskych asambláží, ktoré rozbíjajú bielu formu galérie. Ich pohyb je voľný. Gravitácia núti hmotnosť tiel oddýchnuť si od prirodzeného, vzpriameného postoja, opretím sa či zavesením. V horizontálnych a vertikálnych polohách sa rozširujú do priestoru, vzájomne na seba reagujú a dopĺňajú sa. Avšak ich izolovanosť ostáva zachovaná. Pohyb prúdi v ich juxtapointe (bode spojenia). Ešte viac ho umocňuje stupňujúce sa napätie materiálovej štruktúry diel zvnútra von. Prechod od vzdialenosti k bezprostrednej blízkosti sa tak mení z monumentálnosti na intímnu telesnosť. 
June Crespo vo svojej praxi experimentuje s materiálmi a ich vlastnosťami. Esenciálna súčasť jej práce je materiálové vrstvenie, usadzovanie, práca s fragmentmi starších diel či používanie industriálneho odpadu. Práve v tejto procesualite je možné sledovať jej fascináciu protikladmi, ktoré nie vždy cielene riadi. Dielo Moral (2024) je vytvorené z bronzu, ocele a textílie. Je tu citeľné stelesnenie fyzického útlaku, potreba vymaniť sa, no zároveň je možné sledovať aj slabosť, ktorá sa stáva osudnou. Napätie v materiálovej zmesi eskaluje vo všetkých jej prítomných dielach, čo vyvoláva potrebu nazrieť cez vrstvy dovnútra. Sama autorka v tohtoročnom rozhovore s kurátorom Marcom Navarrom jasne vysvetľuje svoj zámer: „Chcem vytvoriť štruktúru, v ktorej by sa dalo čítať vrstvenie a pohyb. Akoby si sa ocitol medzi vnútrom a povrchom, medzi negatívnym a pozitívnym tvarom.“ Vo výstavnom priestore najviac upúta dielo TW, TG (2025), ktoré dominuje celej bočnej stene. Svojou monumentálnosťou a výraznou červenou farebnosťou ostro kontrastuje so zvyškom výstavy. Dielo napriek tomu nepôsobí odťažito. Práve naopak, jeho materiálna podstata tvorená z použitých plachiet nákladných vozidiel, pretkaných ventilovými rúrami, diváka prirodzene priťahuje k bližšiemu pohľadu dovnútra a k fyzickej prítomnosti. V menšej mierke sa toto dielo objavilo aj na tohtoročnom Art Basel v Paríži, vo výbere galérie P420 (Boloňa), kde mala autorka možnosť vystavovať v roku 2022. 
Diela June Crespo nie sú len vedomým experimentom s organickým a syntetickým. Ich vnútorná energia pretvára vizuálnu podobu objektov, ktoré pôsobia súčasne monumentálne aj krehko.
Výstava funguje ako spúšťač emócií a myšlienok spojených s existenciálnymi, spoločenskými či filozofickými úvahami o podstate jedinca v čoraz cudzejšom svete. Prostredníctvom fragmentovaných foriem a nečakaných materiálových kombinácií Crespo odhaľuje limity tela a priestoru. Interiér sa však nesnaží obaľovať hrubými vrstvami materiálu, ktoré by pôsobili ťaživo. Naopak, dôraz kladie na neprístupné časti Secession, ktoré otvára hlbokým prierezom cez steny a vpúšťa dovnútra novú nehmatateľnú prítomnosť.
Výstavný priestor je vnímaný ako khóra, medzivrstva. Tranzitné miesto, kde sa diela autorky stávajú výpoveďou osobných skúseností, ktoré nám môžu byť cudzie, no zároveň v nás vyvolávajú podvedomú rezonanciu a vedú nás k introspekcii.
