Viennacontemporary vznikla v roku 2015 ako nástupca staršieho Viennafairu. Ten bol zameraný primárne na Strednú a Východnú Európu a s jeho premenou prišlo širšie medzinárodné zameranie, preto sa dnes na tomto veľtrhu môžete stretnúť s galériami z krajín Západnej Európy či Ameriky. Na jednej strane to prináša atraktívnosť pre návštevníkov, ktorí môžu vidieť široký výber svetového umenia. Zároveň to však pre náš región predstavuje vyššiu konkurenciu.
Slovensko na predošlých ročníkoch viennacontemporary takmer vždy malo svojich zástupcov z radov súkromných galérií. V predchádzajúcich ročníkoch sa na veľtrhu zúčastňovali hlavne staršie, etablované galérie, pričom väčšinou išlo o jedného až dvoch účastníkov. Tento rok medzi 11. a 14. septembrom však na tomto viedenskom veľtrhu bolo možné vidieť až tri galérie zo Slovenska, a všetky tri relatívne mladé, pár rokov pôsobiace subjekty.
Jedným z nováčikov veľtrhu bola Station Contemporary Art Gallery. Galéria z bratislavskej Petržalky prezentovala diela dvoch zastupovaných autorov, Pavla Trubena a Emöke Vargovej. Ich prepojenie fungovalo na úrovni istého minimalizmu, takže napriek tomu, že každý z oboch autorov rozvíjal vcelku odlišný autorský program, bol pocit z výstavnej kóje harmonický. Dvojica Truben-Vargová prezentovala výrazné pozície svojej umeleckej tvorby, pričom bolo možné porovnať rozdielne záujmy a prístupy, ktoré v širšom pohľade ukazujú rozdielne statementy, ale i generačné skúsenosti Slovenska.
Vargovej práca s konfekčnými odevmi, ktoré prešíva, zošíva i napína na rám, ponúka mnoho vrstiev čítania, od osobného cez politické a feministické, od konceptuálneho zamyslenia nad podstatou obrazu po hravé až humorné komentáre k zaužívaným, predstieraným i skrytým rolám a vzťahom, ktoré v spoločnosti prezentujeme (aj) odevmi, do ktorých sa halíme. „Upcyklovanie“ a krajčírske zásahy, ktoré používa pri tomto type diel, možno vystopovať do obdobia socializmu, keď vlastná tvorivosť a znovupoužívanie boli spôsobom ako prežiť nedostatok v totalite.
Truben ako autor strednej generácie už vo svojich dielach pracuje s problematikou neprehľadnosti a dezorientácie v komunikácii a informačných tokoch súčasného sveta. Súčasťou revízie tohto pocitu babylonskej veže je aj práca so symbolmi a kultúrnymi kódmi, fiktívnymi historickými udalosťami a projekcií potenciálnych budúcností. Na veľtrhu prezentoval diela zo série The Emergence of the Utopian myth a mohli sme sa tu stretnúť s vlkmi a králikmi, ktoré sú hlavnými postavami alternatívnych mýtov, pričom ručné kresby pastelom boli doplnené o objekt, ktorý vznikol pomocou 3D tlače.
Ďalšou relatívne mladou galériou je VUNU Gallery, ktorá pôsobí v Košiciach, Bratislave a vo Viedni. Na viennaconteporary sa zúčastnila už minulý rok a zatiaľ čo vtedy prezentovala skupinový výber diel pod hlavičkou "MIRROR BAR", tento rok stavila na sólo expozíciu mladej autorky Natálie Sýkorovej. Tá sa dostala do sekcie ZONE 1, ktorá je charakteristickou platformou viennacontemporary pre začínajúce talenty. Tento rok sa v kurátorskej koncepcii Aliakseia Barysionaka fokusovala na umelecké praktiky, ktoré sa zaoberajú témami migrácie a vysídľovania, s kritickými feministickými perspektívami. Inštalácia Natálie Sýkorovej pracovala s utilitárnymi prvkami, evokujúcimi sanitárnu keramiku a chróm, ktoré sa však na rozdiel od pevnej štruktúry takmer biologicky krútia, roztekajú a prelamujú. V tejto kúpeľňovej estetike sa zrkadlila intimita, ale aj chladnosť a čistota spájaná s podobnými priestormi (čo podkreslila i biela „antiseptická“ úprava kóje vrátane podláh) a telesnosť na viacerých úrovniach zraniteľnosti, bolesti či metamorfózy.
Táto inštalácia získala od odbornej poroty cenu Bildrecht SOLO Award, udeľovanú samostatným autorským prezentáciám. Vo vyhlásení poroty si môžeme prečítať: „Prezentácia Natálie Sýkorovej vo VUNU, v zóne 1, obsahuje sochárske aranžmány v multisenzorickom súbore naplnenom performatívnymi gestami. Dekonštruuje komplexnosť infraštruktúry, zatiaľ čo prvok vody sa odkrýva vo svojich mnohovrstevnatých vzťahoch. Otvorené nádoby, organické formy, rozšírené protézy a ambivalencia medzi deštrukciou a uzdravením svedčia o krehkosti ľudskej existencie v súhre s prírodou. Zároveň technické komponenty, abstrahované od svojej pôvodnej funkcie, dostávajú nový život.“ Zaradenie do kurátorovaných častí veľtrhu slovenskému umeniu môže pomôcť dostať sa do medzinárodného kontextu a pozornosti, udelenie ceny je o to väčším úspechom pre galériu i pre autorku, hoci tu cítiť aj fakt, že galériu VUNU už vnímajú aj prostredníctvom jej vstupu do viedenského prostredia.
Posledným zúčastneným na tohtoročnom veľtrhu je Comma, gallery. Sesterská galéria Dot Gallery mala na viennacontemporary reprízu a už po druhýkrát tu prezentovala slovenské umenie. Stavila na dvojicu etablovaných umelcov Kristiána Németha a Ivanu Šátekovú, ktorí prezentovali veľmi rozličné autorské prístupy, v konečnom dôsledku ich však spájala fragilita a subtílnosť prejavu.
Ivana Šáteková predstavila sériu malieb tušom na plátno, v ktorých v posledných rokoch špecificky tematizuje ženské osudy. V podobnom modrom vyhotovení spracovávala ženské rodinné histórie i aktuálnu spoločensko-politickú situáciu, v tomto prípade siahla po metaforickom rozprávaní odvíjajúcom sa od príbehu o Guliverovi. V tomto rozprávaní sú ženy a ich telá umlčiavané a znehybňované drobnými mužskými postavičkami – obmotávajú okolo nich jemnú, ale pevnú sieť povrazov, ktoré predstavujú tenké pradivá sociálnych a kultúrnych predsudkov, zväzujúcich ženské správanie.
Objekty Kristiána Németha, vychádzajúce zo živých kvetov, kombinujú jemnú biologickú hmotu so živicou, ktorá ich premieňa na efemérne, krehké predmety (ktorých subtílnosť podčiarkla inštalácia do váz a na vysoké stojany na bielych „ostrovčekoch“) – možno ich tiež čítať ako znehybnenie, ale aj uchovanie či starostlivosť. Tvárou v tvár vädnutiu, ktoré je osudom kvetov, ide o silné gesto, ktoré však nie je omnipotentné – kvety stále bledli a menili svoju podobu, ochranná vrstva im však dala silu a odolnosť. V kombinácii s dielami Ivany Šátekovej v spoločnej kóji vyvstáva známe prirovnanie žien ku kvetom, pričom práve reziliencia Némethových okvetných lístkov je niečo, čo podvedome želáme aj Šátekovej ženským hrdinkám zoči-voči spútaniu.
Na záver možno konštatovať, že účasť slovenských galérií na viennacontemporary tento rok patrí ku kvantitatívne priemerným (väčšinou sa veľtrhu zúčastňujú 2-3 subjekty zo Slovenska) ale kvalitatívne vysokým – predviedli sa tu autori a autorky viacerých generácií s autentickými a aktuálnymi umeleckými statementami, dokonca s pripísaním jedného ocenenia. Prezentácie v kójach boli postavené strategicky, nie vždy nápadito, ale rozhodne nie nedostatočne v porovnaní so zahraničnou konkurenciou. Veľmi ma tešilo, že zo Slovenska sa zúčastnili noví hráči na ihrisku súkromných galérií, čo je dobrým znamením pre našu scénu, na ktorej napriek ťažkým podmienkam stále vyrastajú nové subjekty s ambicióznym programom.
