Eduard Klena v rozhovore s Ľubomírom Slovinským o Zapadnutom Kúte v zapadnutom kúte Slovenska.
Čo je to ten zapadnutý kút? Ako fungujete? Koľko ľudí je zapojených? A prečo práve Gelnica?
Formálne sme občianske združenie. Ináč je Zapadnutý KÚT zoskupenie ľudí prevažne z Gelnice, ktorí veria, že venovať svoju energiu periférii stojí za to. Počet je premenlivý podľa časových a rôznych ďalších možností, nakoľko je to naša voľnočasová aktivita a keďže väčšina z nás žije momentálne mimo Gelnice. Bavíme sa však o 5-10 ľuďoch.
Aké pozadie majú tvoji kolegovia?
Záber je široký, architektúra, IT, ekológia, geodézia, etnológia. Už pri otázke ako fungujeme je však nutné podotknúť, že fungujeme veľmi premenlivo, podľa toho, koľko času trávime v Gelnici.
Nadviažem túto vetu: fungovanie znamená aj rozdielnosť v periodicite diania a udalostí pre návštevníkov?
Presne tak. Je zvykom, že ak sa nastaví nejaká latka či už v kvalite, veľkosti alebo periodicite, očakáva sa, že sa už nepodlezie. To sa však ťažko drží na diaľku v malej Gelnici, kde aj tá trocha kultúry je takmer všetka kultúra, ktorá sa tam deje.
Tak to máte celkom prémiové postavenie. Keby sme sa pozreli na dramaturgický ráz Zapadnutého Kúta, čo ponúka?
Keď sme dávali dokopy stanovy združenia, do pléna bolo hodených mnoho aktivít. Už vtedy sme si vraveli, že sa nechceme obmedzovať a platí to tak dodnes. V malom meste asi ani nemá význam sa veľmi profilovať, napríklad ako kultúrne centrum či galéria. Prioritná je pre nás pestrosť. Máme za sebou niekoľko koncertov, výstav, diskusií, no tiež workshopy so študentami architektúry, ktorých výstupom je aj realizácia vo verejnom priestore. Ťahúňom je multižánrový festival Gelnické Iluminácie, ktorý v spolupráci s mestom organizujeme tri roky. Druhou silnou témou je pre nás ekológia a turizmus. Tá je zas zhmotnená v projekte Volovské.
Dobre, chytím sa ešte toho, o čom sme sa bavili vyššie. Prečo taká determinácia práve na mesto a región, ktoré bez urážky, upadá? Majú domáci vôbec záujem o to, čo im ponúkate?
V čase, keď sa KÚT formoval, som žil v Bratislave. Ani mi nenapadlo zorganizovať tam podujatie, zdalo sa mi, že tam akosi všetko funguje. Nutkanie spraviť čosi v Gelnici vzišlo z dní, ktoré sme tu trávili a hundrali, aké by bolo super, ak by bol dnes nejaký koncert alebo čosi. Teda, prvotná motivácia: Chceš koncert? Sprav si! Naše dôvody neboli len takéto „sebecké“. Máme to tu radi a majú to tu radi aj mnohí ďalší, ktorí odtiaľ odišli. Ak sa vďaka našim aktivitám budú aspoň domov vracať častejšie, i to sa počíta. Percento ľudí, ktorí o kultúru nemajú záujem, je vysoké všade. Návštevnosťou sa preto netreba nechať odradiť. Dôležité je trochu toho „zo sveta“ doniesť ľuďom aj sem, konfrontovať ich s niečím novým. Druhým dôležitým bodom pre nás sú návštevníci z iných miest. Iluminácie i niektoré ďalšie podujatia dokázali pritiahnuť ľudí z väčších okolitých miest ako Košice či Prešov. Je to tiež jedna z foriem turizmu a ten nás zaujíma tiež.
Áno, Iluminácie, priznám sa, som poznal aj ja (minimálne z internetu), vtedy som ešte nepoznal Kút. Riešite aj reklamu? Niečo, čo dotiahne toho Prešovčana alebo Košičana vlakom alebo zlými cestami na udalosť?
Na tom by sme mohli určite zapracovať. Na druhú stranu, v dobe, keď sa všetko meria na lajky, najviac ich prichádza asi práve od cezpoľných. Takže nejakým spôsobom to funguje. Myslím si, že výbornou formou reklamy je i tak oldskúlové ústne podanie. Aj pozývať na podujatia Gelničanov je najefektívnejšie práve takto.
Cez tú reklamu by som sa presunul na financovanie vášho projektu a združenia. Jednoduchá otázka. Ako to robíte?
Veľa muziky sa dá spraviť i za málo peňazí. Z anarchie sme už ale trochu vyrástli a neváhame využívať i grantové schémy. No tie sú už voči aktivite záväzkom, takže si dopredu musíme dobre premyslieť, či máme kapacity na daný projekt. Malý punkáč sa však stále ozýva a momentálne nám vŕta hlavou väčšia sebestačnosť. Ako možné cesty sa núkajú merch či vydavateľstvo, sami sa necháme prekvapiť kam to potiahneme.
Predbehol si ma v otázke, existuje teda už nejaký merch? Máte k tomu aj kaviarničku so zelenou kávičkou a vlastné pivo?
Prvá várka plátených tašiek už je. Popri tom organizovaní sme však pozabudli na to, že sme (niektorí) výtvarníci, budeme sa činiť viac. Kávička vo mne evokuje oddych a vyložené nohy. Tá bude až symbolom zabehnutej značky. A nepasterizované pivo by sa za ten čas, čo nie sme v Gelnici, asi pokazilo.
Čo sa týka priestoru Zapadnutého Kúta, ako ste sa k nemu dostali?
V Gelnici, kde každý každého pozná, sa každá novota roznesie rýchlo. Svoje zázemie máme v priestoroch Antonyho fabriky, ktoré nám jej majiteľ ponúkol. On sám je kultúrne založený človek, takže sa takémuto využitiu prázdnych priestorov potešil.
To je ohromné. Takže voľný nájom?
Skôr nájom, ktorý malé združenie nezruinuje.
Ešte pred začiatkom rozhovoru si spomenul, že nevieš, ako bude presne vyzerať budúcnosť Kúta práve pre časový rozvrh vás, bandy organizátorov. Ty sám sa teraz venuješ diplomovke. Vieš zhruba načrtnúť, čo by návštevníkov z Gelnice, Prešova, Košíc či Bratislavy mohlo v roku 2020 čakať?
Áno, momentálne dokončujem školu v Bystrici. Pri tejto otázke mám ešte nutkanie načrtnúť malé rozdelenie. Časť aktivít už má svojich návštevníkov. Z tých viem zaručiť len štvrtý ročník Gelnických Iluminácií, na ktorom sa už pracuje. Tu si znova kladieme ambíciu zvýšiť jeho kvalitu, v zálohe už máme niekoľko zaujímavých hostí. Ďalšie podujatia zrejme vzniknú spontánne. Druhá, v súčasnej dobe väčšia časť aktivít, sa prejaví vo virtuálnom priestore. V spolupráci s tímom architektov a dobrovoľníkov tento rok zrealizujeme spoločne s deťmi navrhovaný mobiliár na záhrade materskej školy. Podstatne sa obohatí i náš web volovske.sk propagujúci naše okolité hory. Spustiť by sme mali tiež lektorované exkurzie prírodnými a montánnymi pamiatkami vo Volovských.
Zapadnutý Kút je teda k príjemnému počudovaniu priestor, kde hraje prím nadšenie lokálnej partie robiť niečo na mieste, kde sa nič reálne nedeje. Motivačne, v iných lokalitách možno netreba zhadzovať vinu len na "nie sú peniaze."
