Fázu počiatkov nových kapitol sprevádza podnietenie k určitej forme odhodlania. Oplýva čerstvou atmosférou, uvoľnenou a nezávislou na predošlých, pomaly sa vytrácajúcich stigmách. Rok Hada ako symbol vyvlečenia sa zo starej kože - s totožným názvom aktuálnej výstavy vo VD Laboratóriu súčasného umenia v Banskej Bystrici - predstavuje prostredníctvom experimentálnej maľby vizuálna umelkyňa a maliarka Lucia Fabová.
Koncepčná línia výstavných diel i autorskej inštalácie pozostáva z prehĺbenia a nadväznosti na autorkine predošlé tematické zacielenie. Lucia sa vo svojej umeleckej tvorbe dlhodobo sústreďuje na skúmanie telesnosti a fluidity človeka ako jedinca, či jeho duševných a fyzických premien evokujúcich tekutosť. Organicky prúdiaci jav sa dôsledkom identických vlastností stáva samotným človekom. Aj on plynie, alternuje, obmieňa svoju skutočnosť.
Avšak neustálu premenlivosť sprevádza takisto dôležitý moment opustenia prežitých elementov zamedzujúcich možné zmeny i napredovanie. Lucia reprezentuje podstatu spomínaného okamihu formou malieb rôznych techník metaforicky zachytávajúcich hada. Jeho telo, koža, fragmenty či pohyb sa stávajú symbolom mentálnej premeny, v ktorej sa oslobodzujeme od skutočností minulých a napredujeme s vedomím upriameným na pozitívnu zmenu. I keď samotná transformácia častokrát predstavuje vystúpenie z našej komfortnej zóny, Rokom Hada spoločne s obdobím, ktorým sa vyníma nás Lucia uisťuje o potrebnej premene, smerujúcej k vnútornému ako aj vonkajšiemu rastu.
Rozmanitosť maliarskej techniky jednotlivých diel dodáva výstavnej koncepcii dynamický ráz. Prežitú realitu človeka autorka odzrkadľuje v podobe mnohotvárnosti na samotnej hadej/ľudskej koži. Lucia tvorí predovšetkým autorskou technikou maľby handrami (rag painting), v ktorej využíva nepotrebné textílie rôznych druhov (handry, čipky). Ich recykláciou, farbením či odtláčaním vytvára kompozície evokujúce tvary, figúry i zvieracie podobizne - hady. Zároveň však pracuje s grafickou technikou monotypie čím maľbu posúva na odlišnú úroveň siahajúcu za princípy obrazu staticky umiestneného na stene. Jej diela sa dôsledkom hry so svetlom vyznačujú plasticitou ovplyvňujúcou percepciu maľby ako objektu.
Rôznorodosť sprevádza aj voľba použitých formátov, ktoré okrem rektangulárnych zahŕňajú taktiež kruhové či oválne maľby. Okrem veľkoformátových diel a koláže skíc Lucia modifikuje aj hrúbky samotných maliarskych rámov, opätovne vytvárajúcich efekt prelínania sa na hranici medzi maľbou a už spomínaným objektom.
Experimentálne presahy sú výrazne prítomné aj v autorkinej komplexnej umeleckej tvorbe, odvíjajúc sa od jej predošlých výstavných projektov. Do popredia sa dostáva uchopenie daného miesta ako celku, v ktorom maľba vystupuje z nehybnej pozície priamo do priestoru, čím zároveň pozorovateľov nabáda k interakcii.
Aké pocity v nás vyvoláva plynutie priestorovou inštaláciou galérie, a čo vidíme v kompozícii jednotlivých diel my? Súznime s voľbou nevyhnutnej zmeny? Nazrime po návšteve výstavy Rok Hada do našich intímnych duševných ponímaní a zamyslime sa nad tým, či sme pripravení za sebou zanechať to nepotrebné a následne vykročiť za pozitívnou zmenou, na ktorú nás nabáda Lucia Fabová.
.JPG?v=1732614142)
