Azda najbanálnejším príbehom o boji silného a slabého, o obeti a predátorovi, je pomyselný vzťah medzi vlkom a králikom. Vizuálny umelec Pavol Truben vo svojich dielach často pracuje s tematikou neprehľadnosti a dezorientácie v súčasnom svete. Reaguje na aktuálne spoločenské i politické dianie a siaha po univerzálne známych symboloch, ktoré napĺňa novými obsahmi.
Tentoraz využíva kontrast v prírodnej ríši, ktorý mu slúži na tematizáciu aktuálnej polarizácie spoločnosti, ako aj populizmu a jednoduchých emócií v kontexte súčasnej praxe narábania s faktami. Vytvára tak akúsi modernú bájku, ktorá rozpráva príbeh percepcie reality a jej pokrivenia.
Vlk a králik, v biológii predstavitelia dvoch bežných zvieracích druhov na seba v oblasti kultúrne a historicky podmienených situáciách čítania nabaľujú prekvapivo silné emocionálne konotácie. Divák môže zaloviť v kolektívnej pamäti personifikácií a vlastností, prisudzovaných týmto dvom tvorom od rozprávok a bájí až po v našom kultúrnom priestore kultovom seriáli „No počkaj, zajac!,“ v ktorom ich večný súboj mal jasné strany a vždy sme vedeli, komu v ňom držať palce. Nemožno však povedať, že v súčasnosti by táto iracionálna klasifikácia vymizla, ba práve naopak – vo východnej časti Nemecka ohrozuje populáciu vlkov rétorika krajnej pravice, ktorá návrat tohto dravca do krajiny prepojila s naratívom strachu z migrantov. Symbolické zviera má moc zabiť svoju realistickú predlohu.
Vo svojich kresbách a grafikách Truben narába so skutočnými dátami, ktoré sa vzťahujú k výskytu a správaniu populácie vlkov a králikov v našom stredoeurópskom regióne. Tieto dáta buď prezentuje ako „ilustrované“ grafy, alebo ich prevádza do kartografických zvieracích obrazcov a dopĺňa o kresby animovaných popkultúrnych postavičiek. Kombinuje tak nezaujatý jazyk kvantifikácie reality s jej kultúrne podmienenou interpretáciou, čomu zodpovedá i kombinácia použitej modernej technológie 3D tlače s tradičnými umeleckými technikami kresby či reliéfu.
Pri zahĺbení sa do prezentovaných dát sme konfrontovaní jednak s narušením našich možno zaužívaných predstáv o týchto dvoch zvieracích druhoch – na podiv sa oblasti ich výskytu takmer neprekrývajú a králiky netvoria hlavnú súčasť zloženia potravy vlkov. Na druhej strane stojíme pred otázkou (ne)možnosti nezaujatého posudzovania skutočnosti. Truben samotné fakty nijako neprekrúca a sú v zásade pravdivé, ich interpretácia v rovine rozprávaného príbehu je však jemnou manipuláciou. Tento posun možno vnímať i v použitej farebnosti, ktorá realitu metaforicky aj prakticky zafarbuje monochromatickým filtrom.
Na pozadí pootočenej optiky skutočnosti sa pred nami taktiež otvára paradoxná situácia postfaktickej doby, v ktorej sa súčasne objavuje silná vyhrotenosť v otázkach politickej, sociálnej či kultúrnej príslušnosti v spojení s ambivalentnosťou pozície vinníka a obete. Ilúziu vzťahu vlka a králika ako dvoch proti sebe stojacich protivníkov narúšajú rozostrené portréty, v ktorých obaja strácajú jasné obrysy. Vlk a králik prerastá v jedno.