Na konci zimného semestra na Akadémii umení v Banskej Bystrici prebehlo hodnotenie polročných prác študentov. Tohtoročné prezentácie viacerí ohodnotili pozitívne, nie len koncept diel, ale aj ich vizuálnu stránku. Máme radi, keď sa naša škola na chvíľu zmení na galériu a vítame všetkých návštevníkov. 

     Študenti sa v súčastnosti venujú aktuálnym problematikám. Poukazujú na témy osobné, ale aj politické či ekologické, ktoré sa nás veľakrát dotýkajú, no nevenujeme im dostatočnú pozornosť. Často si musia na vlastnej koži zažiť niečo, o čom chcú neskôr vytvoriť prácu. Dôležité je teda zbieranie informácií, z ktorých neskôr vznikne umelecké dielo. 

     Alžbeta Bobulová, ktorá fotografovala ľudí pripomínajúcich sochy na železničnej stanici, chce povedať svetu odkaz: „Stále sa niekam ponáhľame. Stále si to navzájom opakujeme, no nič sa nemení. Postavy na fotografiách predstavujú nás všetkých. Ľudí, ktorí z neustáleho zhonu zabúdajú cítiť. Okoloidúci ľudia na nás udivene pozerali. Samozrejme sa to nezaobišlo bez pokrikov a hlúpych narážok. Mesto ako Čadca takéto prejavy umenia veľmi nepozná. Miestni sa nezamýšľajú čo a prečo to robím. Pre nich som len dievča s fotoaparátom, čo predvádza divadlo.“

     Dobrý postreh mala Martina Suváková. Vo svojom videu zobrazuje, ako si reklama dokáže vyhľadať svoju cieľovú skupinu. Rozprávala v prítomnosti svojho mobilného telefónu slová, ktoré nepoužívala v bežnej komunikácii. Martina priznáva, že bola prekvapená, ako rýchlo sa jej začali zobrazovať reklamy na sociálnych sieťach. Začnite si to všímať aj vy. Martinin výskum dokazuje, že váš mobil nie je vždy celkom… hluchý.

     Klaustrofobička Lenka Kocúrová sa zatvorila do klietky. Po piatich minútach som čakala, kedy sa otvorí a z klietky vylezie. Nič také sa však nedialo. Po viac ako dvadsiatich minútach sa klietka konečne začala otvárať. Lenka vyšla celá roztrasená a na tvári sa jej leskli slzy. „Neviem ako dlho som tam bola, ale určite to bolo naposledy. Už si dokážem predstaviť ako žijú zvieratá vo veľkochovoch. Niet divu, že u nich dochádza k agresivite a sebapoškodzovaniu. Je to utrpenie,“ hovorí vydesená Lenka. „Prišla som tu a videla tú študentku v klietke. Myslela som si, že je to objekt, až kým sa nezačala hýbať. Vôbec by som nepovedala, že by sa tam mohla zmestiť,“ referuje svoj zážitok Milota Havránková. 

     Všade sa hovorí o klimatických zmenách, globálnom otepľovaní, o moriach odpadkov. Stále sa krčíme pod výkričníkom hrozby vyhynutia niektorých druhov zvierat. Nenapadlo vás niekedy pri prechádzke so psom zdvihnúť plastovú fľašu pohodenú na zemi a hodiť ju do neďalekého koša? Nie? Nie ste sami. Tečie nám pitná a chutná voda z kohútika, no radšej siahame po PET fľašiach v supermarketoch. Takto mi stislo srdce pri pohľade na inštaláciu plastových, už viac nepoužiteľných, PET fliaš na vystavených obrazoch Oleny Halasuk. Obrazy verne zobrazujúce skrčené plastové fľaše boli akoby náhodne nainštalované na stene. Túto kompozíciu dopĺňala kopa použitých plastových fliaš.

     Grafička Alexandra Hrehová vytvorila sériu grafík s názvom Trophy Hunting. Zobrazuje egiozmus a poukazuje na vysokú krivku lovu zvierat na pokraji vyhynutia. Lov je stále aktuálnou problematikou a jej ignorovanie nás ženie do záhuby. 

     Trochu inak poňal lov Adam Vasko. Ten zobrazuje podobu lovca, ktorý loví svoju korisť, ženu. Autor sa sústreďuje na praktiky pri love. Zaujímavé je, že celý tento akt poňal ako objekt. Jasne a vtipne popisuje dnešné romániky.

     V súvislosti s mužmi a ženami zaujala inštalácia Dominiky Kováčikovej. Pri slove pornografia mnohí krčia nos. Pornohercov a pornoherečky považujeme za vizuálne objekty bez ľudskej a emočnej hodnoty určené na fetišistické vzhliadanie, ktoré nezapadá do našich predstáv o ľudoch, s ktorými sa bežne stretávame na ulici. Pri tom, priznajme si, internetové stránky s pornografickou tématikou patria medzi stránky s najväčšou návštevnosťou. Ak nie sú na jej vrchole. „S istou dávkou grotesknosti som sa snažila výtvarnými prostriedkami zachytiť pozadie tejto tzv. nízkej kultúry,“ hovorí Dominika. Farebná, infantilne pôsobiaca kresba zachytáva sadistické aj masochistické sexuálne praktiky. Najpikantnejšie zábery však nie sú úplne viditeľné, zakrýva ich hlava kameramana alebo mužský zadok. Tieto obrazy dopĺňalo prostredie pripravené pre takúto akciu.

     V období komunizmu umelci nemali až takú slobodu. Mali jednu, striktne stanovenú tému a tej sa museli venovať. Naši študenti vytvorili k nedávnemu výročiu Nežnej revolúcie viac diel. Jedno z nich ste mali možnosť vidieť 29. novembra tohto roku v Banskej Bystrici. Martin Bizík, na začiatok a koniec Námestia SNP, kde bol situovaný protest v roku 1989, postavil dve brány. Keď ste sa v týchto bránach zdržali mali ste možnosť počuť zvukovú stopu z dňa 29. Novembra 1989. Takýmto spôsobom chcel predniesť vďaku všetkým tým, ktorí sa za nás postavili. Nakoniec, čo je lepšie, než mať možnosť nad niečim uvažovať a tvoriť slobodne?

     Umelecké školy nás učia myslieť inak. Pozorovať svet a študovať veci do hĺbky. Som si istá, že na tohtoročnom zimnom prieskume by každý našiel niečo, čo upúta jeho pozornosť, rozšíri obzory alebo obohatí kreatívne myslenie. Ak budete mať šťastie, môžete stretnúť našich študentov, performerov, aj v uliciach. Viacerí z nich svoje práce vystavujú už aj v galériách. S istotou však môžete vidieť naše práce na letnom prieskume.