Cuprum Civitas v Rozkvet Gallery

Cuprum Civitas v Rozkvet Gallery

Výstava Cuprum Civitas alebo v preklade „medené mesto“ v galérii Rozkvet, ktorá prebiehala v Banskej Bystrici na Hornej ulici od 6.11. do 13.12. 2024, prináša jedinečný umelecký pohľad na historický a kultúrny fenomén spojený s týmto mestom, ktorým je meď. Kurátor Vladimír Beskid a autori Matúš Maťátko a Filip Sabol sa rozhodli prostredníctvom svojich diel preskúmať kontrast medzi materiálnym bohatstvom minulosti a modernými hodnotami, ktoré tvoria súčasnú tvár Banskej Bystrice.

 

Výstava prebiehala od  5. novembra do 13. decembra 2024. Už pri vstupe do galérie sa divák ocitol pred dielami, ktoré balansujú na hrane luxusu a každodenného mestského života. Prostredníctvom malieb a monumentálneho muralu autori zhmotňujú dualizmus medzi historickým leskom, meďou nadobudnutého bohatstva a drsnou realitou súčasnosti. Tento kontrast je umocnený symbolmi, akými sú zlaté mince či fragmenty meďou prepletených mestských panorám.

Matúš Maťátko (1984) a Filip Sabol (1989) v koncepcii výstavy odvážne čerpajú z historických združení, ktoré sa viažu na medené dedičstvo mesta, no neostávajú len pri nostalgii. Ich diela sú autentickou interpretáciou vzťahu medzi minulosťou a prítomnosťou. Zatiaľ čo zlaté mince a metalické tóny v ich maľbách evokujú bohatstvo a slávu, súčasný život mesta zobrazený prostredníctvom aktuálnych výjavov poukazuje na prítomnosť určitej surovej, realistickej estetiky.

Cuprum Civitas je výstavou, ktorá ponúka hlbší pohľad na identitu mesta a otázku, ako sa s bohatstvom narába v čase a priestore. Je to podnetná, ale zároveň prístupná expozícia, ktorá diváka vedie k zamysleniu nad hodnotami, ktoré sú základom moderného mestského života.

Koncepčne sú diela výstavy silné a dobre vyvážené. Spôsob, akým autori poukazujú na mestský charakter formou luxusu a kultúrneho dedičstva, je pre diváka lákavý a zrozumiteľný. Ako návštevníčka mám dojem, že každý kus tu má svoje miesto a funkciu, čo je dôležité pre celkovú harmóniu výstavy. Výstava ma veľmi zaujala a inšpirovala, akým spôsobom sa dá vyjadriť myšlienka a kontrast. Teším sa na ďalšie podobné výstavy ako je táto.

Z doterajších spoluprác Matúša Maťátka a Filipa Sabola, ktoré postavili na spoločnom záujme o streetart a nevyužitých stenách, zúročujú obaja autori zaujatie pre grafiku, ilustrátorskú skratku, ideový význam v skratke cez symboly alebo symbolické gestá, priamosť vo výraze a význame. Používajú pri tom akrylové spreje na stenu či plátno, striekanie voľnou rukou alebo cez šablóny.

Ich spolupráca začala outdoorovými projektami, v roku 2021 sa na chvíľu spoločne premiestnili do Station Gallery v Bratislave s výstavou Break the Wall, pokračovali mestským exteriérovým projektom s názvom Časovou kapsulou sídliska v Karlovej Vsi v roku 2022, nasledovala sérioa obrazov Holy City v roku 2023 pre Slovenský inštitút v Jeruzaleme, a v roku 2024 pokračovali muralom Ruka mieru v jeruzalemských uliciach.

Projekt pre Rozkvet Gallery vznikol pre pomerne malom priestore, v ktorom umelci ukázali všetky svoje spoločné prístupy k maľbe na plátno, ako aj na stenu, poprípade k inštalácii na stene, ktorá kombinuje oba prístupy naraz. Tematickým podkladom bola slávna história mesta Banská Bystrica okolo roku 1500, presnejšie okolo roku objavenia Ameriky z čias  moreplavby Krištofa Kolumba, keď augsburgský obchodník Jakob Fugger s cieľom stať sa hlavným bankárom (požičiavateľom peňazí) korunovaných hláv zarobil najprv prenájmom nemeckých cisárskych baní v Schwazi a následne ťažbou kovov.

V Roku 1494 s pomocou banského inžiniera Johannesa Thurza založil Turzovsko-fuggerovskú spoločnosť, ktorá v hornouhorskom meste Neusohl (dnešná Banská Bystrica) a jeho okolí začala vyrábať meď a striebro. Hoci  bane vo Schwazi Fuggerovi  vynášali výdatnejšie, vďaka podnikateľskej spoločnosti  len jeho podiel  na predaji medi predstavoval pol milióna florénov. V tom čase sa Banská Bystrica obchodne prepojila s inými mestami Európy, pričom vyťažené bohatstvo sa podpísalo na dnes už na historickom renesančnom ráze mesta.

Maťátko a Sabol pracujú so symbolmi kovových mincí a peňazí, a so symbolom ruky, ktorá v skratkovitom geste niekoľkokrát obracia zarobený peniaz. Autorsky spracované piktogramy a gestá „ozvučujú“ komiksovými, vizuálnymi skicovitými „ťahmi“. Do symboliky zahŕňajú súčasné nástroje rýchleho zarábania peňazí pomocou obchodovania s kryptomenami. Súčasné symbolické roviny prepájajú s tými archaickými, medenými.

Nie nadarmo sa v tých časoch hovorilo, že „zlato Augsburgu – nemeckého mesta, odkiaľ Fugger pochádzal – je postavené na medi z Uhorska“.

 

Cuprum Civitas

Filip Sabol & Matúš Maťátko

Kurátor: Vladimír Beskid

 

Otvorenie: 5.11.2024, 18:30

Trvanie: 6. 11. - 13.12.2024

Foto: Martin Jombík, Michaela Šuranská