Výstava prebiehala od 5. novembra do 13. decembra 2024. Už pri vstupe do galérie sa divák ocitol pred dielami, ktoré balansujú na hrane luxusu a každodenného mestského života. Prostredníctvom malieb a monumentálneho muralu autori zhmotňujú dualizmus medzi historickým leskom, meďou nadobudnutého bohatstva a drsnou realitou súčasnosti. Tento kontrast je umocnený symbolmi, akými sú zlaté mince či fragmenty meďou prepletených mestských panorám.
Matúš Maťátko (1984) a Filip Sabol (1989) v koncepcii výstavy odvážne čerpajú z historických združení, ktoré sa viažu na medené dedičstvo mesta, no neostávajú len pri nostalgii. Ich diela sú autentickou interpretáciou vzťahu medzi minulosťou a prítomnosťou. Zatiaľ čo zlaté mince a metalické tóny v ich maľbách evokujú bohatstvo a slávu, súčasný život mesta zobrazený prostredníctvom aktuálnych výjavov poukazuje na prítomnosť určitej surovej, realistickej estetiky.
Cuprum Civitas je výstavou, ktorá ponúka hlbší pohľad na identitu mesta a otázku, ako sa s bohatstvom narába v čase a priestore. Je to podnetná, ale zároveň prístupná expozícia, ktorá diváka vedie k zamysleniu nad hodnotami, ktoré sú základom moderného mestského života.
Koncepčne sú diela výstavy silné a dobre vyvážené. Spôsob, akým autori poukazujú na mestský charakter formou luxusu a kultúrneho dedičstva, je pre diváka lákavý a zrozumiteľný. Ako návštevníčka mám dojem, že každý kus tu má svoje miesto a funkciu, čo je dôležité pre celkovú harmóniu výstavy. Výstava ma veľmi zaujala a inšpirovala, akým spôsobom sa dá vyjadriť myšlienka a kontrast. Teším sa na ďalšie podobné výstavy ako je táto.
Z doterajších spoluprác Matúša Maťátka a Filipa Sabola, ktoré postavili na spoločnom záujme o streetart a nevyužitých stenách, zúročujú obaja autori zaujatie pre grafiku, ilustrátorskú skratku, ideový význam v skratke cez symboly alebo symbolické gestá, priamosť vo výraze a význame. Používajú pri tom akrylové spreje na stenu či plátno, striekanie voľnou rukou alebo cez šablóny.
Ich spolupráca začala outdoorovými projektami, v roku 2021 sa na chvíľu spoločne premiestnili do Station Gallery v Bratislave s výstavou Break the Wall, pokračovali mestským exteriérovým projektom s názvom Časovou kapsulou sídliska v Karlovej Vsi v roku 2022, nasledovala sérioa obrazov Holy City v roku 2023 pre Slovenský inštitút v Jeruzaleme, a v roku 2024 pokračovali muralom Ruka mieru v jeruzalemských uliciach.
Projekt pre Rozkvet Gallery vznikol pre pomerne malom priestore, v ktorom umelci ukázali všetky svoje spoločné prístupy k maľbe na plátno, ako aj na stenu, poprípade k inštalácii na stene, ktorá kombinuje oba prístupy naraz. Tematickým podkladom bola slávna história mesta Banská Bystrica okolo roku 1500, presnejšie okolo roku objavenia Ameriky z čias moreplavby Krištofa Kolumba, keď augsburgský obchodník Jakob Fugger s cieľom stať sa hlavným bankárom (požičiavateľom peňazí) korunovaných hláv zarobil najprv prenájmom nemeckých cisárskych baní v Schwazi a následne ťažbou kovov.
V Roku 1494 s pomocou banského inžiniera Johannesa Thurza založil Turzovsko-fuggerovskú spoločnosť, ktorá v hornouhorskom meste Neusohl (dnešná Banská Bystrica) a jeho okolí začala vyrábať meď a striebro. Hoci bane vo Schwazi Fuggerovi vynášali výdatnejšie, vďaka podnikateľskej spoločnosti len jeho podiel na predaji medi predstavoval pol milióna florénov. V tom čase sa Banská Bystrica obchodne prepojila s inými mestami Európy, pričom vyťažené bohatstvo sa podpísalo na dnes už na historickom renesančnom ráze mesta.
Maťátko a Sabol pracujú so symbolmi kovových mincí a peňazí, a so symbolom ruky, ktorá v skratkovitom geste niekoľkokrát obracia zarobený peniaz. Autorsky spracované piktogramy a gestá „ozvučujú“ komiksovými, vizuálnymi skicovitými „ťahmi“. Do symboliky zahŕňajú súčasné nástroje rýchleho zarábania peňazí pomocou obchodovania s kryptomenami. Súčasné symbolické roviny prepájajú s tými archaickými, medenými.
Nie nadarmo sa v tých časoch hovorilo, že „zlato Augsburgu – nemeckého mesta, odkiaľ Fugger pochádzal – je postavené na medi z Uhorska“.