Pokoj

„Koberce zjemňujú naše postoje.“¹

Každý náš zážitok, každý dotyk, slovo či myšlienka sa vzájomne prelínajú, vytvárajúc jedinečnú a neopakovateľnú štruktúru, ktorá nie je vždy hladká a hodvábne jemná. Z času na čas ju pretkávajú drsné vlákna a hrboľaté uzly. Cez prizmu vlákna a uzla² môžeme medziľudské vzťahy vnímať ako zložitú sieť hladkých, ale i kostrbatých prepojení. Niekedy je priadza úhľadne pretkaná do bezchybného vzoru, inokedy z nej vznikne zamotané klbko alebo sa vytvorí „suk“, ktorý sa len ťažko dá spätne rozpliesť. Ak sa raz niečo pokazí, ťahaním a šklbaním sa niť zamotaného klbka nikdy nepodarí rozpliesť a znovu navinúť. Je potrebné trpezlivo rozväzovať jednotlivé uzly.

UZOL

Italo Calvino, ktorý skúmal širšiu povahu rozprávania príbehov, označil uzol za komunikačné médium, prostredníctvom ktorého možno preskúmať rôzne formy komunikácie. Uzly sú formou vyjadrenia významov, nástrojom na rozprávanie príbehov a príležitosťou pre hľadanie a spojenia. Calvino³ považuje uzly za prastaré neverbálne komunikačné systémy. Na rozdiel od lineárneho písma, uzly dokážu naraz vyjadriť viaceré významy a vzťahy.

Aj keď sa uzol na tkanine javí z kvalitatívneho hľadiska ako nežiaduci prvok, v rovine literárno-metaforickej predstavuje symbol pevnosti. Hrboľatý uzol je ako trpká životná skúsenosť. Aj keď nás spočiatku trápi, dokáže nám priniesť vnútornú silu a stabilitu, podobne ako nás vie istiť pevné lano v nebezpečných výškach.

VLÁKNO

„Mozog sa prebúdza a s ním sa vracia myseľ. Hmota v hlave sa okamžite stáva kúzelným tkáčskym stavom, na ktorom milióny prebleskujúcich člnkov⁴ tkajú miznúci vzor – vždy zmysluplný, hoci nikdy nie trvalý.“⁵

POVRAZ

Povraz je silná, pevná a ucelená štruktúra množstva zviazaných vlákien. Takáto komplexnejšia väzba symbolizuje dlhodobé vzťahy a celoživotné priateľstvá založené na dôvere. Zostávajú pevné a odolávajú aj nepriaznivým podmienkam. Predovšetkým dokážu istiť na nebezpečne strmej skale.

Pokoj

Názov výstavy sprvu vznikol ako slovná hračka z dvoch príbuzných jazykov. Na výstave spolu vystavujú slovenskí a českí autori a autorky. Hravo sa tak prepojili dva odlišné a pritom v niečom blízke významy slova. Zatiaľ čo v slovenčine významovo priraďujeme pokoj k tichu, rozvahe, ale aj vnútornej vyrovnanosti, v niektorých slovanských jazykoch vrátane češtiny, poľštiny, bieloruštiny a ukrajinčiny sa slovom „pokoj“ označuje miestnosť pre oddych. Neskôr sa k hravému aspektu slova pokoj „priplietli“ aj ďalšie dimenzie vnímania pokoja. Súčasná spoločnosť na seba chaoticky namotáva výkriky, zlobu, intrigy, nevrlosť a zdá sa, že tento spletenec všeobecného nepokoja sa len ťažko bude dať rozpliesť.

Diela na výstave Pokoj predstavujú súčasné prístupy k textilnej tvorbe alebo práci s tkaninou. Nie je to v pravom význame slova výstava textilu, keďže textil a koberce sa objavujú v rôznych kontextoch a sú súčasťou komplexnejších multimediálnych inštalácií. Kurátorský výber diel je skôr reflexiou toho, aké príbehy rozprávajú dnešné textilné umelecké diela. V histórii sa na tkaninách a kobercoch zobrazovali dejinné udalosti národov, príbehy rodinných klanov ale aj historické míľniky celých civilizácií. Aké príbehy utkáme na koberce a textílie dnes a aké príbehy budú z kobercov čítať tí, ktorí prídu po nás?