Entrotopia 2.0

Dočasne (ne)dostupné
Synagóga – Centrum súčasného umenia
26.03.2020

Laura Beloff, Teemu Korpela, Pia Mannikkö, Mari Mäkiö, Ville Makikoskela, Jukka Virkunen : Entrotopia 2.0

Kurátorka: Dominika Chrzanová

Entrotopia 2.0

Entrotopia je medzinárodný umelecký výmenný projekt medzi Helsinskou asociáciou umelcov (HTS) a občianskym združením Publikum. sk z Trnavy. Číslo 2.0 označuje poradie výstavy v rámci projektu, ktorý začal v Helsinkách a v auguste 2019 predstavil tvorbu šestice súčasných slovenských umelcov. 

Laura Beloff

Teemu Korpela

Pia Mannikkö

Mari Mäkiö

Ville Makikoskela

Jukka Virkunen : Entrotopia 2.0

 

Kurátorka: Dominika Chrzanová

Entrotopia je medzinárodný umelecký výmenný projekt medzi Helsinskou asociáciou umelcov (HTS) a občianskym združením Publikum. sk z Trnavy. Číslo 2.0 označuje poradie výstavy v rámci projektu, ktorý začal v Helsinkách a v auguste 2019 predstavil tvorbu šestice súčasných slovenských umelcov. 

Výstava prezentuje tvorbu šiestich umelcov, ktorí sú členmi HTS - asociácie umelcov. Ide o mladšiu a tiež strednú generáciu výtvarníkov, ktorí sa programovo venujú rozličným témam no rámcovo zapadajú do kategórie umelcov s fokusom na percepciu priestoru a času.

Názov výstavy sa zároveň premieta do leitmotívu výstavného projektu. Spája v sebe zdanlivo tri odlišné pojmy. Utópia ako predstava dokonalého usporiadania spoločnosti, v ktorej by sme chceli žiť, dystopia, čiže jej presný opak a smerovanie k zániku a napokon entropia, fyzikálna veličina, ktorá súvisí primárne so zákonom termodynamiky, no rovnako sa ňou “meria” neusporiadanosti či náhodnosť systému vo vesmíre. Metaforicky, v projekte ide o transformovanie našich predstáv o svete do fyzickej podoby a nachádzanie útechy v chaose a globálnom dystopickom stave spoločnosti, ktorému v súčasnosti čelíme.

 Vybraní umelci pracujú s problémom vlastnej i kolektívnej identity a pamäte v kontexte svetoobčianstva; s osobnou i spoločnou históriou. Diela prezentovaných autorov sú v zastúpení priestorových inštalácií, objektu, maľby, sound artu a tiež u nás veľmi ojedinelého bio-artu, ktorý je založený na práci s biologickým materiálom akým sú napr. vzorky molekúl či bunky organizmov.

Výstava v synagóge predstavuje jedno, nanajvýš tri realizácie od každého autora a je koncipovaná so zreteľom na budovanie kompaktného diela. To má reflektovať nielen tému výstavy no takisto reagovať na priestor synagógy a na fakt, že ide o loď v architektonickom slova zmysle. Aj preto je hlavnou myšlienkou zhotoviť akúsi metaforu záchranného člnu, ktorý nie je sám o sebe nutne vykúpením, ale vyvoláva viaceré existenčné otázky, ktoré k nemu navádzajú. Väčšina z prezentovaných diel priamo odkazuje na vodu ako symbol súčasnej “tekutej spoločnosti”. Globálna politika, svetový poriadok a zavedené pravidlá sú nehmatateľnou silou podobnou prúdu vody, ktorý so sebou strháva všetko vo svojom okolí a nie je možné uniknúť. Podobne ako voda sa aj spoločnosť kontinuálne formuje a stráca predchádzajúcu platnosť v okamihu zmeny. Prezentované diela sú teda buď priamym obrazom morskej hladiny, jej vlastností alebo zvukmi vody a obrazom molekulárneho pôvodu sveta. Okrem toho sa práce vyjadrujú k histórii, k ľudskému uvažovaniu a podobe dnešnej civilizácie na základe rozhodnutí, ktoré počas storočí vykonala a tým sa obrazne “odplavila” ďalej.