Robia spolu Fotopondelky. Majú spolu deti. Spoločnú domácnosť.
A rozličné vizuálne prejavy. Jedno manželstvo – dve formy.
Fotografia ako spoločný menovateľ alebo:
On miluje technickú dokonalosť, ona nožnice.
On počúva metal, ona retro šansóny.
On varí, ona umýva riady.
On pije plnými dúškami, ona pomalými hltmi.
On je tichý zaznamenávateľ, pre ňu je väčšina jej obrazov reality materiál na ďalšie spracovanie.
On má rád tvrdé svetlo, ona mäkké.
On si rád všetko vopred naplánuje, ona sa necháva unášať okamihom.
On veci zjednodušuje, ona komplikuje.
On šoféruje, ona poučuje.
On je rýchly, ona všetko z každej strany hodiny obšpekulováva.
On svojimi fotkami nerieši žiadne problémy, ona predovšetkým vlastné.
On je vyľudnený, ona naratívna.
Pre ňu tvorba začína, keď má fotku v ruke, pre neho vytlačením končí.
On je presný, ona má rada nedokonalosť.
On príde načas, ona až začas.
On je sociálne zručný introvert, ona rozbíja porcelánové slony.
On skoro ráno vstáva s deťmi, aby ona mohla po nociach tvoriť.
Keď on a ona idú spolu do lesa, každý má jedno dieťa a jeden foťák.
Markovičová + Marek - Spolu (každý inak)
Robia spolu Fotopondelky. Majú spolu deti. Spoločnú domácnosť.
A rozličné vizuálne prejavy. Jedno manželstvo – dve formy.
Fotografia ako spoločný menovateľ alebo:
On miluje technickú dokonalosť, ona nožnice.
On počúva metal, ona retro šansóny.
On varí, ona umýva riady.
On pije plnými dúškami, ona pomalými hltmi.
On je tichý zaznamenávateľ, pre ňu je väčšina jej obrazov reality materiál na ďalšie spracovanie.
On má rád tvrdé svetlo, ona mäkké.
On si rád všetko vopred naplánuje, ona sa necháva unášať okamihom.
On veci zjednodušuje, ona komplikuje.
On šoféruje, ona poučuje.
On je rýchly, ona všetko z každej strany hodiny obšpekulováva.
On svojimi fotkami nerieši žiadne problémy, ona predovšetkým vlastné.
On je vyľudnený, ona naratívna.
Pre ňu tvorba začína, keď má fotku v ruke, pre neho vytlačením končí.
On je presný, ona má rada nedokonalosť.
On príde načas, ona až začas.
On je sociálne zručný introvert, ona rozbíja porcelánové slony.
On skoro ráno vstáva s deťmi, aby ona mohla po nociach tvoriť.
Keď on a ona idú spolu do lesa, každý má jedno dieťa a jeden foťák.
Veronika Marek Markovičová (*1983) sa venuje výtvarnej fotografii a zároveň pracuje ako kurátorka, publicistka a prekladateľka. Absolvovala filmovú a divadelnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci (2008), Katedru fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2014) a stáž na pražskej FAMU (2013). Vo svojej tvorbe kolážovo skúma analógový jazyk a materiál fotografie. Konštruuje a dekonštruuje naratív svojho života. Od roku 2000 prezentuje svoju tvorbu na autorských a skupinových výstavách doma i v zahraničí. Žije a tvorí v Bratislave. (www.veromar.sk)
Peter Marek (*1968) je fotograf, ktorý postupne prešiel rôznymi žánrami a podobami fotografie. Pracuje v Slovenskej národnej galérii, čo mu umožnilo rezignovať na komerčnú fotografiu. Teší sa už len zo svojej voľnej tvorby. Zároveň pôsobí ako pedagóg fotografie na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Od roku 1995 prezentuje svoju tvorbu na autorských a skupinových výstavách doma i v zahraničí. Spoločne s Veronikou Marek Markovičovou už štvrtý rok pripravujú a moderujú Fotopondelky v Slovenskej národnej galérii. Na tejto výstave prezentuje fotografie z dlhodobého cyklu Lesografie. Hľadá v ňom rovnováhu a pokoj, ktorý sa snaží preniesť na diváka. Žije a tvorí v Bratislave. (www.petermarek.com)
