„Veľká časť komunity ľudí bez domova, ktorá žila na Dymovej hore, pochádza z východného Slovenska,“ vysvetľuje Epos 257. „Všeobecne sa v Prahe nachádza mnoho ľudí bez domova, ktorí pochádzajú zo Slovenskej republiky. Väčšina je už staršieho či stredného veku a patria k ľuďom, ktorí sú na ulici dlhodobo. Ich status je častokrát hodnotený ako chronický a na ulici tzv. dožívajú. Títo ľudia sú istým spôsobom pozostatkom našej spoločnej československej histórie. V novom spoločenskom usporiadaní na nich nezostalo miesto, ale zároveň sa z nich stali cudzinci a o to viac sú prehliadaní a vykorenení. Dymová hora prináša skrytý svet a príbehy týchto ľudí. Nielen z tohto dôvodu, ale práve preto som veľmi rád, že si výstava našla svoje pokračovanie v Múzeu mesta Bratislavy.“
Extrémna skúsenosť života bez domova, ktorú Epos 257 svojím projektom zviditeľňuje, sa väčšinovej spoločnosti môže zdať vzdialená. Problém nájdenia či udržania si bývania sa však týka mnohých ľudí. Téme nedostupnosti bývania je preto venovaná inštalácia Bývanie je (nám) drahé, ktorá v Múzeu mesta Bratislavy dopĺňa pražskú výstavu. Prostredníctvom údajov z viacerých výskumov nadväzuje na príbeh Dymovej hory a prináša širší pohľad na problematiku bývania v Bratislave. Zabezpečiť si základnú potrebu bývania je dnes čoraz náročnejšie, ukazuje inštalácia v koncepcii Miriam Kaniokovej a Sergeja Káru a realizácii grafickej dizajnérky Ľubice Segečovej a architektonického štúdia Plural.
Prehlbujúce sa sociálne rozdiely medzi ľuďmi sa týkajú rovnako mesta Praha ako mesta Bratislava. Príbeh Dymovej hory ukazuje zánik skupiny ľudí pod tlakom výstavby a trhových mechanizmov, pričom muzeálne uchopenie aktuálnej témy posilňuje pôsobivosť jej posolstva. Výstava tak podľa primátora Matúša Valla výstižne opisuje sociálnu realitu, v ktorej žijeme: „Dymová hora s doplnením v podobe bratislavskej expozície Bývanie je (nám) drahé je aktuálnym a dôležitým pomenovaním sociálnych a ekonomických problémov, ktorým čelia ľudia žijúci v mestách.“
„Výstava Dymová hora reaguje na aktuálny jav – problém života ľudí bez domova a nezastaviteľný vývoj mesta, v ktorom jeden svet vytláča iný. Úlohou múzea je kontinuálne sledovať a zaznamenávať dynamicky sa meniace prostredie a život mesta. Dymová hora je pre nás príkladom projektu, ktorému sa to darí, a ktorý upriamuje pozornosť nielen na minulosť, ale aj na hmatateľnú prítomnosť a výzvy, ktoré prináša,“ vysvetľujú Peter Hyross, riaditeľ Múzea mesta Bratislavy a Zuzana Ivašková, vedúca oddelenia kultúry hlavného mesta.
Skúsenosti ľudí bez domova, ako aj širší pohľad na problematiku bývania počas výstavy prinesie sprievodný a vzdelávací program. Autorské komentované prehliadky doplnia diskusne podujatia, ktoré sa budú venovať otázke nájomného bývania, potreby bývať či skúsenostiam ľudí bez domova v Bratislave, Prahe, Viedni a Budapešti. Múzejné pedagogičky MMB Beáta Husová, Martina Pavlikánova a Patrik Krebs z Divadla bez domova pripravili neformálny vzdelávací program pre školy Žijú medzi nami! Problematiku bezdomovectva mladým ľuďom priblíži prostredníctvom komentovaných prehliadok a autentického rozprávania vo forme tzv. „živej knižnice“.
.JPG?v=1732614142)
