Bratislavská galéria Umelka hostila v dňoch od 7.6. do 23.6.2019 výstavný projekt pod názvom Y.
Sprievodným programom k otvoreniu výstavy bolo aj uvedenie dvoch publikácií. Jednou z nich bola publikácia od autorky Mgr. Ivy Dejovej, PhD. pod názvomArchívna správa o
stave Vysokej školy výtvarných umení 1949 – 1989 , ktorá mapuje sedemdesiatročnú históriu školy, ktorá doposiaľ nebola v takomto rozsahu spracovaná. Druhou publikáciou bol sprievodný katalóg s názvom TAKE CARE k výstave Y v koncepcii kurátorského zoskupenia. Úvodom doň prispela rektorka VŠVU doc. Mgr. Bohunka Koklesová, PhD. a jednotlivými textami vybraní, generačne príbuzní teoretici.
Výpoveď generácie Y, teda výpoveď reality takzvaných mile niálov pojednáva o ľuďoch narodených cca od 80. rokov 20. storočia po začiatok tzv. nultých rokov. Pre túto generáciu je vraj typická nerozhodnosť, nestálosť či lenivosť, preto sa často tituluje i ako generácia nepoužiteľných v bežnom živote. Pre toto pokolenie je typické, že má (ako sa hovorieva) k dispozícii mnoho príležitostí, či už sú to otvorené hranice, alebo eventualita rozvoju vlastného potenciálu, ktorý je samozrejme potrebné čím skôr vyťažiť do maxima.
Celková koncepcia výstavy Y sa niesla v echu otvorenej výpovede mileniálov. Výber vystavujúcich autorov pozostával z prác študentov za posledné tri až štyri roky.
V spleti vybraných študentských a absolventských diel je citeľné neutíchajúce hľadanie generačného balansu na hranici matérie a duchovna.
Na prvý pohľad na mňa osobne pôsobila koncepcia výstavy Y trochu roztrieštene. Všehochuť obrazových podnetov vo mne vyvolala rozpaky, ktoré čoskoro vystriedal zhluk otvorených otázok. Eklektické prepojenie niekoľkých médií vytvorilo celok, ktorý bol pre mňa osobne znateľný až vďaka dostatočnému odosobneniu. Pri koncipovaní projektu sa kurátori rozhodli pre špecifickú výstavnú formu, a to vynechanie popisiek pod jednotlivými dielami. Súčasťou konceptu bolo taktiež zámerné ignorovanie sprievodných materiálov
k výstave, čo síce vytvorilo priestor pre vzájomnú komunikáciu diel a vyvolanie dopytu po hlbších úvahách, jednako však pripravili nestabilnú pôdu pre nezainteresovaného percipienta.
Koncepcia výstavy stierala pomyselné hranice medzi „na oko“ vysokým a nízkym umením. Prepletanie médií maľby, objektu, inštalácie či videa je svojbytným zachytením aktuálnej rovnice prežívania. Vystavené diela, ako celok, pôsobili dojmom stelesnenia prchavých nuáns našej doby.
Zmes médií prepájala fyzicky zhmotnená sieť v podobe plošnej, podlahovej inštalácie, tvorenej z bielej lepiacej pásky. Takmer celá plocha siete akoby opticky komunikovala
s jednotlivými vystavovanými dielami, čo umocňovalo myšlienku kurátorskej koncepcie. Celkovo bola výstava tvorená skôr na myšlienke environmentálneho, inštinktívneho súzvuku jednotlivých konceptov, čo vytvorilo kontaktnú platformu výpovedí jednotlivých diel.
Mladý kurátorský tím poňal koncepciu výstavu k 70. výročiu VŠVU naozaj osobite a rozhodol sa o vytvorenie špecifického prepojenia médií korelujúcich s epochou Y.
Uznávam kurátorský zámer ignorancie a odosobnenia sa od klasickej formy popisiek
k jednotlivým dielam, avšak myslím, že je potrebné podotknúť, že akýkoľvek kratší sprievodný materiál k výstave by mohol byť v skutku prínosný, nakoľko nie každý návštevník výstavy prelúska celý katalóg T AKE CARE . Očakávanie emancipovaného diváka, ktorý len na základe vlastnej recepcie celkovej koncepcie projektu načrie takpovediac hlbšie a uchopí gro výpovede miléniálov, je mierne idealistické.
Treba uznať, že publikácia TAKE CARE naozaj hutne popisuje jednotlivé myšlienky spojené s výstavným priestorom. Po prečítaní celého materiálu sa môj pohľad na kurátorský projekt značne zmenil a pookrial, nakoľko v podstate jasne a trefne načrtol líniu, na ktorej sa generácia Y dennodenne pohybuje. Ako inak, človek najlepšie pochopí veciam, pokiaľ ich sám zažije, a teda i z vlastnej skúsenosti môžem len konštatovať, že plne kvitujem trefné ukotvenie problematiky obsiahnutej v textoch, ktorá projektu Y vdychuje ďalší, veľavravný rozmer.
Projekt Y priniesol mnohotvárne podnety pre reflexiu súdobej reality.
Ako sa píše v kurátorskom texte k výstave obsiahnutej v publikácii TAKE CARE: „ ...výstava nemá hodnotiaci charakter, neponúka priamočiare súdy ani jednoduché riešenia. Komplexnosť situácie, v ktorej sa nachádzame, nám v tomto prístupe sama zabraňuje.(...)
Umenie potrebuje priestory, kde selekcia rušivých vplyvov vytvára plnú koncentráciu na dielo samotné. Potrebuje túto nezávislosť preto, aby dokázalo vyvolať sústredenú pozornosť a na jej základe vplývalo na vnímateľa/vnímateľku spôsobom overiteľným v životnej praxi.“
Hľadanie „najsprávnejšej“ a čo najefektívnejšej cesty v spleti možností sprostredkovania súčasného umenia je naozaj neľahkou úlohou pre nejedného kurátora. Podstatou pri každom projekte je uchopenie samotného princípu konceptu a načrtnutie možností uvažovania, čo by malo percipienta ďalej naviesť k chuti po konštruovaní vlastných postojov, názorov či východísk k danej veci. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že projektu Y v spojení
s publikáciou TAKE CARE sa to v celku podarilo.
