- Čo je DOM v skratke?
- Marianna: DOM, „dielo otvorené miestu“, je festival súčasného umenia a nomádsky
festival, ktorý každý rok hľadá iné miesto pôsobenia a na základe toho
vyberá aj diela. Chce sa vyhnúť klasickému galerijnému priestoru a
nejakým spôsobom búrať hranicu medzi divákom a umeleckým dielom,
aby bolo divákovi prístupnejšie. Viac, než v klasickom „white cube
gallery“ priestore, kde má od diel odstup a bojí sa niečoho dotknúť.
Snažíme sa vykročiť smerom k nemu a vždy výstavu realizujeme v
priestore galerijne netypickom. Pre nás je zaujímavé hľadanie priestoru,
keďže každý má nejakého iného ducha, aj témy boli v predošlých
ročníkoch rôzne, čiže je to zámer. Chceme sa posúvať, nechceme byť v
centre mesta, chceme byť niekde mimo, aby divák vyšiel zo svojej
komfortnej zóny.
- Vychádza to? Dnes (štvrtok, deň hlavného programu) tu nie je
veľa návštevníkov.
- Martina: Dnes je v meste veľa ďalších akcií, ako napríklad Design Week. Je
ťažké dostať sem ľudí, nemáme galériu, ktorá má reputáciu a krásne
PR, cieľom je zaujať diváka, aby začal uvažovať o umení inak, než
pohľadom na akési inštitucionalizované vysoké umenie, ktorému
rozumejú len tí najerudovanejší ľudia. Témy, ktoré nastoľujeme my, sú
zrozumiteľné, dôležité preto, aby sa o nich hovorilo.
- Ako prebiehal výber autorov?
- Martina: Vypísal sa opencall, ale predchádzajúcim rešeršom sme šli aj po
špecifických umelcoch. Oslovili sme školy, aj etablovaných umelcov a
veľmi sa tešíme, že sa nám ozval značný počet. Vyberali sme z Čiech,
minule sme mali človeka z Thajska a jednu Američanku.
- Máte medzi vystavujúcimi nejakého favorita, ktorý je akýmsi
ťahúňom festivalu?
- Marianna: Ja mám Máriu Lukáčovú, pretože je teraz momentálne
finalistkou Chalupeckého ceny, chodili sme spolu do ateliéru, poznám jej
tvorbu a je mi veľmi blízka.
- Martina: Dominika Kolačkovská a “Error 404”, dominantné dielo.
Umelkyňa je veľmi vytrvalá, pracovitá. Prišla z Košíc, zapájala svoju
inštaláciu niekoľko hodín. Samozrejme, jej myšlienka je veľmi zaujímavá
a svetelné panely asi najlepšie reflektujú našu tému.
- Z vašich PR materiálov som sa dočítal, že sa chcete zameriavať
hlavne na mladé ročníky. Prednášky na prízemí Novej Cvernovky
mali silný výchovný aspekt, oslovovali ste aj priamo stredné školy?
- Marianna: Skúšali sme to. Bola tu na komentovanej prehliadke stredná škola LEAF
academy. Dostali výklad, ale na program sa už nedostavili.
- Chceli by ste s festivalom postupovať aj mimo Bratislavu?
- Martina: Náš plán to bol, ešte sa nenaplnil, ale ak sa nám podarí zohnať finančné
prostriedky, budeme v tom pokračovať, aby sme to k nim dostali. Chceli
by sme začať od jesene. Mohli by sme to dostať aj mimo Bratislavu, ak
bude záujem a financie.
- Hoaxov a falošných informácií sa chytajú hlavne ľudia z maličkých
miest, chcete sa posunúť aj mimo väčšie mestá? Napríklad Snina,
Svidník, alebo Topoľčany?
- Martina: Oslovili sme učiteľské portály, ako Eduweb, kde sa učitelia zo Slovenska
koncentrujú a je na nich, či sa k nám prihlásia. Niečo to nasvedčuje asi o
samotných pedagógoch, že tam niečo nie je v poriadku, keď na naše
pozvánky nijako nereagovali, kde sme pre nich mali komentované
prehliadky, kopec materiálov a podobne. Takže tam asi nie je úplne
všetko okay.
- Aká je hlavná myšlienka festivalu? Čo by ste chceli dosiahnuť
týmto ročníkom? Chceli by ste niečo zmeniť? Na niečo poukázať?
Rozbiť nejaký druh myslenia?
- Marianna: Dobrá otázka, neviem, či chceme niečo zmeniť, lepšie by bolo vyvolať
viacero otáznikov, než zodpovedať. Je to prezentácia umelcov, ako sa na
nastolenú tému pozerajú oni, iný pohľad, ako bežného človeka, ktorý ju
vníma z masmédií, alebo z internetu.
-Martina: Ukazujú viac pohľadov na vec, je tu
reakcia umelcov, študentov, prednášok, ide o pluralitu názorov, ako sa na
to pozerajú etablovaní ľudia, ako študenti a podobne. Nemáme pocit, že
by sme niečo vyriešili, nemáme také ambície.
- Musí mať divák prichádzajúci na festival výtvarné vzdelanie?
- Marianna: Chceli sme osloviť čo najväčšiu oblasť, ale sú tu diela, ktoré sú na prvé
pochopenie jasné. Potom sú tu diela, ktoré tak jasné nie sú a na to slúži
priložený text. Následne máme mediátorky, ktorých sa divák môže pýtať.
-Martina: Ako kurátorky sme presvedčené, že text je potrebný, preto je ho v našich
katalógoch tak veľa a kto chce, prečíta si ho.
- Témy ročníkov nadväzujú?
- Martina: Hoaxy sú teraz ešte stále veľmi čerstvé, ale máme pocit, že sa
to už všade veľmi veľa rieši, tak to asi už ukončíme. Budeme reagovať
na to, čo príde, na spoločensko-politickú situáciu. Možno sa na nič také
nebudeme zameriavať, ale hlavne chceme, aby to bolo užitočné, a za
seba, rada by som ostala s deťmi, lebo proces zapojenia študentov má
význam, aj výchova umením.
-Marianna: Určite sa to bude tematicky posúvať, aby to
bolo zaujímavé aj pre nás, ako autorky, aj pre divákov. Chceme, aby to
stále bol DOM, dielo otvorené miestu.
- A nakoniec, aké sú vaše výzvy do budúcna?
- Marianna: Chceli by sme osloviť vysoké školy, Banskú Bystricu, možno VŠVU a
nadviazať s nimi spoluprácu. Ostať v idei a umožniť prvé kroky
mladým autorom.