Pre Janu Machatovú je identita previazaná s prežívaním udalostí, myšlienok a kontextov a spočiatku u nej fungovala ako výskum osobnej pamäte. Vtedy často pracovala s emóciou nostalgie, do svojich šperkov (brošní, závesov) uviedla fotografickú momentku zo svojho rodinného archívu, akcentujúc ju ako dojímavú a malebnú stopu. Uvedomovala si, ako to formulovala Helen W. Drutt English, že „jednou z hrôz straty pamäti je uväznenie v prítomnosti.“[1] Neskôr svoju spomienkovú mapu rozklenula v duálnom kóde medzi osobne motivovanou spomienkou a angažovaným pamäťovým fragmentom, napokon, „rituály už dlho používajú všetky druhy spoločností ako prostriedok na udržanie spomienok, a teda identity – bez spomienok neexistuje identita Ja, inštitúcie, kultúry ani krajiny.“[2]
Everyday Stories sú pokračovaním série, v ktorej hrá hlavnú úlohu ritualizovaný a glorifikovaný pohyb, frenetický rytmus ženských životov Jana Machatová pozorne extrahuje a ukladá do autorsky narativizovaného systému. Nesie znaky oddanosti zlatníckemu remeslu – akceptovanému technologicky aj materiálovo a rozvíjanému prostredníctvom diskrétne fázovaných impulzov –zrkadliacich rozostrený, chaotizujúci a znepokojujúci obraz. Hľadá diváctvo alebo nositeľku šperku citlivé na zdieľanie mantry súčasnosti – imperatívu byť aktívnou, pohyblivou a zainteresovanou. Vždy a všade.
Šperk je pozvánka na sviatok života, vravieval Karl Bollman. Pre Janu Machatovú je tiež indíciou hľadať kódy, ktoré hýbu minulosťou, aby nám nasvietili budúcnosť. Zároveň rozumie tomu, že žijeme časy, ktoré naše pracovné i osobné životy deformujú a lámu bezprecedentným spôsobom. Signál, ktorý dnes šperkom môžeme vysielať, je silný a naliehavý. Je našou osobnou obrazovou správou, útechou aj apelom. Ako poznamenáva Marjan Unger, „šperky sú vždy dôležité v časoch veľkých obratov. Keď sa tie zmeny začnú diať, keď je všetko v pohybe – potom sú znaky, ktoré nosíte na tele, podstatné. Sú to vaše spojenectvá, sú to vaše dejiny.”[3]
V súvislosti s výstavou Everyday Stories je treba pripomenúť tiež otázku galerijnej prezentácie autorského šperku. Je osobitá v rade výstav Jany Machatovej a možno tiež v spôsobe, akým je level šperkárskej výstavy vnímaný v širšom diskurze. Lebo prezentovať autorský šperk je komplikované, je to istota rizika, ktorému sa nevyhnete. Musíte rátať s názorom, že šperk je primárne určený na nosenie a umiestniť ho do galérie, zatvoriť ho vitríny alebo zavesiť na stenu jeho prepojenie s telom anuluje. Alebo v opačnom garde, ako to nadhodil Ruudt Peters, „šperkári si musia dávať pozor, aby sa nestali obeťou syndrómu pilníka na nechty – dokážu majstrovsky narábať s priestorom jedného kubického palca, ale stávajú sa slepými voči väčším priestorovým kontextom.“[1] Jana Machatová spolu s Petrom Machatom, keďže veľkú časť svojich výstav realizujú spolu, patria k mimoriadne skúseným tvorcom šperkárskych výstavných konceptov, aj preto, že to vnímajú dôležitý aspekt komunikácie s verejnosťou. O výstave vždy rozmýšľajú miesto-špecificky a v rámci svojho mnohoročného pôsobenia na šperkárskej scéne vyvinuli viacero originálnych výstavných riešení – vitrínových, priestorových, závesných, rátajúcich s otvoreným alebo menej prístupným prezentačným módom. Šperky výstavy Everyday Stories sú inštalované na košeliach zavesených po obvode stien galerijného priestoru, v interpretácii kurátorky výstavy Nade Kančevovej ide o podtrhnutie intímneho a osobného charakteru nositeľných objektov. Nabádajú nás zároveň pripomenúť si výstavný koncept Jany Machatovej a Petra Machatu Ready to Wear z roku 2013, ktorý upriamil pozornosť na komunitný charakter autorského šperku i jeho viazanosť k telu v inštalácii na individuálnych odevoch nositeľov/ nositeliek šperku. V roku 2025 ho Jana Machatová renovuje, v tejto verzii azda ešte viac rezonuje s iniciačnou výstavou Ruudta Petersa Interno z roku 1992, kritickou a stále inšpiratívnou polemikou o funkcii šperku a jeho limitoch a možnostiach v galerijnom prostredí.
[1] TURNER, Ralph: Jewelry in Europe and America: New Times, New Thinking. London : Thames and Hudson, 1996, s. 85.
[1] DRUTT W. ENGLISH, Helen – DORMER, Peter. Jewelry of Our Time: Art, Ornament and Obsession. London : Thames and Hudson, 1995, s. 168.
[2] Ibidem.
[3] ELENSKAYA, Marina. Marjan Unger. The Interview. In: Current Obsession, 20. 12. 2019. [online] [cit. 2. 9. 2024] Dostupné z: <https://current-obsession.com/marjan-unger/>
